Časť 19-násta

24. listopadu 2012 v 17:26 | capepeidy |  Pracovná verzia

Mia zostala prekvapená a nebola jediná. Hlas bol síce známy, ale nepatril osobe, ktorej mal. Erik si myslel, že i na novom mieste s ním bude Lea. Chcel ju pobozkať a tým zistiť či je to tá istá Lea ako v parku. Nedávalo to veľký zmysel, ale Erik mal predpoklad, že keď bude bozk rovnaký nebude to tá známa Lea. No teraz pred dverami stála Mia, jeho susedka, ktorá sa mu už dlhšie páčila. No pre jeho šťastie sa rozišla s priateľom, no pre jeho smolu sa o nič nepokúsil, pretože on nevyužíva ženy v zlom zničenom rozpoložení. Chcel niečo povedať. Zrazu mal nejako sucho v ústach, prehltol a prehovoril.
 

18. časť

16. listopadu 2012 v 22:39 | capepeidy |  Pracovná verzia

Zrazu začul klopanie. Nemusel ani otvoriť oči aby vedel, že je na inom mieste, ale predsa ich otvoril. Toto bolo veľmi známe miesto. Jeho spálňa. Pozrel sa vedľa seba kde mal položený budík. Bolo pol siedmej ráno. Klopanie sa ozvalo znovu. Kto by mohol klopať o takomto čase? Sused? Doktor? Nech to bol kto ktokoľvek, v tejto situácii, nemá ani najmenší dôvod otvárať dvere.

"Hej, otvor. To tu mám čakať celý deň?!" klopanie sa ozvalo hlasnejšie. Ten hlas bol ... známy. Postavil sa a šiel k dverám. Po ceste obišiel Bennyho a opatrne chytil kľučku.
"Viem, že si tam! Otvor konečne!" znovu sa ozvalo klopanie. Erik si spomenul na prvú vec, ktorú musí urobiť na novom mieste. Otvoril dvere, žiarivo sa usmial a skôr ako sa stihla osoba za dverami sťažovať skrátil medzi nimi vzdialenosť a pobozkal ju.

1+7. časť

17. dubna 2012 v 13:28 | capepeidy |  Pracovná verzia


Pozeral sa do Leiných očí. Chcel v nich nájsť odpoveď na jeho otázky. Zacítil chlad, ktorý sa mu dostal pod tričko. Bolo to zvláštne, pretože všetko naokolo nasvedčovalo, že je teplo. Všetko naokolo prijemne hrialo. Park hral zelenou trávou a farebnými kvetmi, ktoré boli vidieť i z miesta kde stáli. No chlad sa mu začal pohrávať s vlasmi a obopínať mu celé telo. Začal pociťovať strach. Opäť sa niečo zmení. Farby spoza Lei sa začali zmiešavať ako keby ich miešal maliar. Erik sa snažil sústrediť. Vyzeralo to tak, že je jediný kto si uvedomuje, že svet okolo sa začína zlievať. Pozeral sa na Leu. Či už to je ona alebo nie musí ju ochrániť. Chcel ju vtiahnuť do náručia aby ju mohol skryť. Ale chlad akoby mu zväzoval všetky bunky. Chcel niečo povedať, ale nevydal ani hláska. Bezmocne tam stál a pozeral sa na jej úsmev. Zvláštnym spôsobom ho to upokojovalo. A v tom si to uvedomil. Keď sa opäť prebudí na inom mieste s inou Leou, spraví to ako prvú vec.
 


Sixteen

10. března 2012 v 22:46 | crystallica |  Pracovná verzia


"To... To je tvoja motorka?" spýtal sa nechápavo. Sen sa mu pozoruhodne miešal s realitou - snová Lea jazdila na motorke, Lea v šatách vraj motocykel nevedela riadiť, ale mala motorku...?

Lea v šatách sa zasmiala zvonivým smiechom snovej Lei: "Moja? Doberáš si ma, Erik? Je to tvoja motorka."

"Moja?!" zatváril sa Erik ešte nechápavejšie. A keď sa Lea len ďalej úprimne smiala, akoby čakala, že konečne precitne, spomenie si na jej šaty a svoju motorku a naplno oddelí realitu od sna, a pridá sa k jej smiechu, on len prižmúril oči a lepšie si ju premeral.

Dokonale zvlnené vlasy, prirodzený make-up, šaty, dlhé umelé nechty, topánky na vysokom podpätku, dievčenský smiech... "Ty nie si Lea..." vyhlásil vážnym tónom.

Lea v šatách sa náhle prestala smiať a ako bezvýrazne sa na neho zahľadela. Aj keď nemala žiaden výraz, vyžarovalo z nej čosi zlovestné, diabolské. Potom nahodila profesionálne milý úsmev, sladko ružové pery odhalili perličkové zuby. "A kto iný by som bola?" vyslovila pomaly, "Samozrejme, že som Lea."

Erikovi na jej tóne niečo nesedelo. Bol síce lákavo omamný, niečo mu nahováralo, že je to pravda - vyzerala ako Lea, smiala sa ako Lea, bola to Lea... Ale časť jeho ja sa odmietala podvoliť tejto realite a stále snívala.

"Hm..." Lea sa zachmúrila, akoby tieto Erikove sny a náhle precitnutia do reality prestávali byť vtipné, akoby si začala robiť vážne starosti, "Asi by sme opäť mali navštíviť Doktora."

A Erik mal pocit, akoby to slovo - "Doktor" - vyslovila s veľkým písmenom na začiatku, akoby myslela konkrétneho lekára. A on vedel koho - pevnejšie zovrel klobúk, ktorý náhle držal v rukách, aj keď si nepamätal, že by ho zdvihol zo zeme.



15-ty kúsok

21. února 2012 v 19:26 | capepeidy, show musí pokračovať |  Pracovná verzia

Po chvíľke ako tam tak sedeli sa Lea postavila natiahla k Erikovi ruku.
"Mali by sme ísť lebo nestihneme obed s mojimi rodičmi. A vieš, že otec neznáša, keď meškáme." Pobádala ho a zopár krát kývla rukou. Nakoniec to vzdala a chytila ho za ruku a potiahla. Erik sa postavil, ale stále sa cítil tak spomalene. Mal pocit akoby svoje telo neovládal on. Viac menej sa len mechanicky hýbal a hlavou mu vírilo milión myšlienok. Pozrel sa na Leu, ktorá sa naňho usmievala. Bola iná ako vtedy. Alebo v tom sne? Teraz mala svetloružový balzam na perách a jemné ružové tiene. A dokonca mala aj šaty. Predtým by si to sám nevedel na nej predstaviť, pokým by to neuvidel na vlastné oči a teraz si nevie poriadne vybaviť akoby vyzerala v niečom inom. Sadli jej. Mala pekné nohy. Ale prečo si teraz všíma jej nohy? Žeby preto lebo jej šaty boli len po kolená? Videl ako sa jej otvárajú ústa, ale nedokázal zachytiť i tie slová, ktoré z nich vychádzali. Bol ňou priam očarený. Začínal mať pocit, že sa pred tým nič nestalo. Zrazu ho pobozkala. Erik bol príjemne zaskočený, predsa len by jej nevedel povedať nie aj keby vedel, že ho ide pobozkať. Odtiahla sa. Chutila tak kúzelne. Obidvaja sa usmievali. Aj on sa k nej nahol a znovu ju pobozkal. Po chvíli sa odtiahol a potom ju zbadal. Erik zbadal Leinu motorku.

14. časť

30. ledna 2012 v 13:29 | capepeidy, ktorá sa rozhodla, že nenechá Erika umrieť v spomienkach |  Pracovná verzia
Poobzeral sa naozaj bol v parku. Keď trochu precitol, začul i smiech detí, ktoré sa hrali neďaleko. Šum rozhovorov ľudí, ktorí prechádzali okolo ich lavičky. Trenie listov v korunách stromov.
"Si v poriadku, zlato?" spýtala sa ho Lea. Erik sa na ňu upriamene pozrel, keď mu v tom došlo ako ho oslovila. Zlato? Čo to má znamenať?
"Zlato?" opýtal sa nechápajúc a nadvihol pri tom jedno obočie. Lea sa naňho usmiala.
"Opäť sa ti sníval zlý sen? Väčšinou potom si taký dezorientovaný." Odvetila milo a zmenšila vzdialenosť, ktorú on spravil, keď si sadol.
"Zlý sen?" Erik stále nechápal o čo tu ide. Žeby si z neho chcela vystreliť?
"Veď vieš ten kde ideš so mnou na motorke do nemocnice a potom je tam nejaký doktor a nikdy si nevieš spomenúť čo sa stalo. Je zvláštne, že ideme na motorke, keď ja neviem riadiť ani bicykel." Zvonivo sa zasmiala.
"Ale veď ty máš motorku, a vieš na nej jazdiť veď i včera si ma viezla do nemoc..." v tom si uvedomil ako to do seba zapadá. Sen s realitou.

1. časť

23. ledna 2012 v 21:41 | capepeidy |  Príbeh crystall & capepeidy
Sedel som na parapete a pozeral sa na chodník oproti škole. Hudobná miestnosť. Aj ticho tu znie ako melódia. Vonku sa prechádzalo zopár ľudí, predsa len táto prestávka trvala večne. Miloval som toto. Realita, ktorú som žil. Nech sa nič nezmení.

Táto škola bola fajn. Mal som tu priateľov a i vlastný priestor pre svoje myšlienky. Cítil som, že sem akosi patrím. No, v myšlienkach som nemal, len svoju gitaru, ale i jednu dievčinu. Pred tromi mesiacmi som ju videl. Stála na druhej strane chodníka. Ani neviem ako, ale zrazu som sa tam díval častejšie. Robil som to akosi podvedome. Keď tam tak stála vyzerala, tak ako žiadna iná. Síce som ju dobre nevidel, ale to čo som videl sa mi páčilo. Kebyže ju stretnem, určite by som ju spoznal. Jej silueta a to oblečenie bolo iné, kebyže som jej zazrel do tváre určite by som ju našiel. Keď som ju vtedy zbadal, bolo to prvý krát kedy mi nejaké dievča vyrazilo dych. Bola oblečená jednoducho ako ... lolita. Už som o tom niekedy počul, vraj i na našej škole bolo pár ľudí zameraných na túto módu, ale ona bola iná.

Zobral som pero, ktoré som mal za uchom a do žltého zošita som napísal ďalšiu slohu. Potom som odložil všetko naspäť do tašky. Mal by som sa predsa nadýchnuť i čerstvého vzduchu. Dvere hudobky sa posúvali do strany. Mal som rád, že i dvere na mojom obľúbenom mieste, boli určitým spôsobom výnimočné.

Udivilo ma, že na tejto chodbe je i niekto iný okrem mňa. Bolo to nejaké dievča. Prešiel som okolo nej a vybral som sa ku schodisku.

Príbeh crystallice a capepeidy

22. ledna 2012 v 14:34 | crystallica |  Príbeh crystall & capepeidy
Už dávnejšie sme so slečnou capepeidy chceli začať spolu písať poviedku, no akosi sme sa k tomu nikdy reálne nedostali... Keď som videla, ako sme "ovládli" náš puzzle-story-ový príbeh (za čo sa inak ospravedlňujeme) a ako nám to spolu pri písaní celkom ide, opäť som si na našu 6-kapitolovku spomenula a napadlo nás, že by sme ju mohli realizovať práve tu - už tu podobne píšem Delchambrovcov so slečnou Myzarey.

Takže ostatným puzzle-story-istkám odkazujem, že si nás dve s capepeidy nemusíte všímať, všímajte si len náš hlavný príbeh - a skutočne by ste si ho mali začať všímať! :)

S capepeidy máme približne premyslené, o čom budeme písať:

malo by to byť šialené a mierne nezmyselné na štýl doramy,
o gitaristovi a o lolite,
slečna capepeidy si berie na starosti hlavného hrdinu a ja hlavnú hrdinku.

Čoskoro by sa tu mala objaviť prvá časť spod pera slečny capepeidy, tešte sa! (:


Časť 13-ta

30. prosince 2011 v 23:32 | capepeidy |  Pracovná verzia

Tak, keďže ešte možem dodať jednu časť a práve tak činím, ženy pokračujte lebo ja budem musieť čakať :D

Erik sa prudko vystrel do sedu a klobúk mu vypadol z rúk.

12-ka

7. prosince 2011 v 13:17 | capepeidy |  Pracovná verzia

Miestnosť sa zatočila. Keď Erik znovu otvoril oči, uvidel tmu. Párkrát zažmurkal, kým si uvedomil, že má niečím přikrytu tvár. Najprv ho to znepokojilo, ale príjemné teplo, ktoré ho opklopovalo, ho upokojovalo. Opklopovali ho i pokojne zvuky akoby bol v parku. Bolo to zvláštne. Pokúsil sa odkryť si tvár. Ten obraz, ktorý sa mu objavil ppred očami bol zvláštny. Bol v parku, ležal na lavičke a hlavu mal položenú na Leiných nohách. Lea pokojne čítala knihu. A on držal v ruke doktorov klobúk. V tom si uvědomil, že to je TÁ kniha.

Kam dál