Časť piata (Myzarey)

6. srpna 2008 v 20:54 | Myzarey |  Príbeh crystall & Myzarey
O niekoľko minút,keď už (Théodor) dával rozkazy slúžkam o nasledujúcom správaní sa v dome kým on bude preč,slúžky to hádam vedeli už odpredu-odzadu,schádzala dole jeho žena Mollitia.
"Arianne,nezabudni mojej žene každý deň o šiestej podávať lieky! Vcelku by sa mi nepáčilo,keby som sa po troch týždňoch vrátil domov a zase našiel ženu v katastrofálnom stave,pričom vo flaštičke bolo oveľa menej tabletiek ako by ich tam malo byť,všakže? Potom som ich tuším našiel v sene pri stajni ..." Théodor rozprával prísne,no odrazu sa mu na tvári zjavil veľký dobrosrdečný úsmev. Vyzeral ako čistý blázon.

"Mollitia,zlatko,prečo si vstala z postele?! Vieš že si veľmi chorá,nemôžeš sa premávať po dome ako by nič!"
"Ako ti začal deň,Théodor?" Mollitia sa tvárila že si nevšimla tú drobnú poznámku že je chorá a nemá vstávať z postele.
"Och,ako stále. Náš syn ma zase raz odmietol volať "otou-san"..."
"Drahý,a ty sa mu čuduješ?"
"...Yamitsu úplne odignorovala moje poznámky navrátenia sa do školy ..." Théodor úplne prestal vnímať svoju ženu.
"Aj to ti je zvláštne?"
"...no vlastne,to aj Shiroii. Netuším po kom sú tie deti také ..."
"Ty si bol kedysi taký istý."
"...po mne určite nie," Théodor pozeral niekde na plafón jedálne a takmer prestal vnímať spoločnosť svojej ženy a naďalej si rozprával svoje, "A dokonca vraj u nás pred týždňom bola pani Nineburgová..."
"Čo tu chcela?"
"...a verila by si tomu,že mi to naše dve ratolesti vôbec nepovedali? A vraj prišla za mnou..."
"Drahý ..."
"...Georgianna mi to povedala. Vraj videla ako sa s ňou Yamitsu dohovára a potom ako pani Nineburgová rýchlo odkráčala preč. Ako poznám naše zlatko Yamitsu,natoľko ju zastrašila že tá žena sa ku mne už nepriblíži bližšie ako na dva kilometre. Hmm,bohvie čo chcela ... Ale verila by si že ani Georgianna nič nespravila?! Mňa tu ma tuším každý za blázna ..."
"Ktovie prečo? Drahý,ja ..."
"...ale napriek tomu aké naše deti sú,aj tak ich veľmi ľúbim ...."
"THÉODOR!" Mollitii definitívne praskli nervy a silno zatriasla svojím manželom.
"Ach,láska,ty si tu? Počkaj, prečo si tu?! Šup-šup do postele,rýchlo,rýchlo! Tu dole nemáš čo robiť!"
O hodinu bol už Théodor rozlúčený s každým,dokonca aj s jeho obľúbeným koňom Dannielom. Teda,takmer s každým. Keď klopal Shiroii-ovi na dvere izby aby mu povedal "zbohom" do očí a nie len v duchu pre seba,dostalo sa mu jediného a síce toho,čo stále: tichého ticha.
Théodor schmatol veľkú tašku a vyrazil von,preč z domu,vstriec ceste,o ktorej cieli vedel jedine on a nikto iný.
Yamitsu po raňajkách zašla do svojej izby. Chcela sa prezliecť do teplejších šiat,chystala sa na prechádzku. Bol to jej každodenný rituál po raňajkách. Prechádzala sa hocikde,kade-tade,Carouge poznala lepšie ako ktokoľvek iný.
Zo skrine vytiahla dlhé čierne šaty s krásnou krajkou na dlhých rukávoch a s veľkou čiernou mašľou vzadu na spodnej časti chrbátu. Boli to jej najobľúbenejšie šaty,dokonca si ich sama ušila. Ak totiž chcela chodiť v šatách ktoré sa jej páčia,nemala na výber. Yamitsu jej matka stále dávala šaty "divnej" farby. Presne tak Yamitsu označovala každú farbu inú ako čiernu. Od jej otca tiež nemohla očakávať zázraky - ten jej naposledy z jeho ciest doniesol veľkú kučeravú bábiku so šatami v rôznych odtieňoch ružovej. Yamitsu sa jej nikdy ani len nedotkla.
O niekoľko minút už Yamitsu išla po chodbe. Keď prechádzala okolo Shiroii-ovej izby,zazdalo sa jej že počuje dajaké buchnutie. Pozornosť tomu však nevenovala,podobné zvuky sa z izby jej brata ozývali každú chvíľu. Dokonca ani ona sama netušila,čo tam jej brat robí. Keď sa ho na to naposledy pýtala,Shiroii na ňu vrhol taký pohľad,že si zaumienila,že mu s tým dá radšej pokoj. Keď sa ho jeho otec spýtal,už prinajmenšom stý raz, Shiroii tak vybuchol,až omylom zhodil na zem cennú vázu od ich babičky (Théodor vtedy pri črepinách vázy strávil celý deň a tváril sa že ju začne uctievať aj rozbitú).
"Slečna Delchambre,smiem vedieť kam idete?" spýtala sa postaršia slúžka,Lobelle,keď Yamitsu stála už na prahu dverí. Dovtedy naivne dúfala že jej to Yamitsu povie aj sama.
"Nie. Nesmiete." Yamitsu na ňu ani nepozrela. Vyšla von a dnu zanechala zarazenú slúžku so stisnutými nahnevanými perami.

(Pozn: v prvej vete je to Théodor v zátvorke iba preto,lebo bez toho to samo o sebe nedáva zmysel,ale v konečnej verzii to tam nebude,lebo to samozrejme nadväzuje na to predchádzajúce,hádam je to jasné ^^)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 crystall crystall | E-mail | Web | 6. srpna 2008 v 22:14 | Reagovat

Haha, rofl, lol, že "vyzeral ako čistý blázon", to sa mi ľúúúbi!

2 crystall crystall | E-mail | Web | 6. srpna 2008 v 22:17 | Reagovat

Božeee, tuším milujem ich otca, je hrozne rozkošný! Nemyslím, že by som ho milovala doslovne, ale je to veľmi sympatická postava, ako som sa nasmiala :D!

Hehe, inak to s tým "otou-san" mám z VK, samozrejme .D. Inšpirácia :D. Musela som tam prosto dajako vopchať Japonsko!

3 crystall crystall | E-mail | Web | 6. srpna 2008 v 22:19 | Reagovat

Fakt ho uctievam, Théodora :D. Uctievať rozbitú vázu, hehe :D!

4 crystall crystall | E-mail | Web | 6. srpna 2008 v 22:34 | Reagovat

Počkať, tak sa mi to páčilo, až som si to musela prečítať ešte raz, no táto vetička mi nedáva zmysel:

"Och,ako stále. Náš syn ma zase raz odmietol prestať volať "otou-san"..."

Odmietol prestať volať? Nemalo to byť "odmietol volať" alebo "odmietol začať volať" ^^?

5 Myzarey Myzarey | 6. srpna 2008 v 23:11 | Reagovat

o.O Do pekla,ja som to dodrbala! Idem to prepísať,fakt tam malo byť "odmietol volať" xDxD Asi tisíckrát som to čítala a nevšimla som si to xDxD Ale za to teraz som postrehla aj že v jednej vete mám dvakrát "radšej",a to znie desne,aj to musím prepísať xDxD

Jasné,mne už Shiroii príde ako Zero,Curtisa budem vidieť ako Kaname-ho,a tuto Théodora,keď som to písala a predstavovala si to,som videla ako Kaiena ... ja si už tuším celý tento príbeh začnem predstavovať ako anime xDxDxD Yamitsu bude prefarbená Yuuki xDxD Ja vopred milujem všééétky postavy čo tu budú,tak to vidím xDxDxD

Snažila som sa byť aspoň trochu vtipná,mno xDxDxD

6 crystall crystall | E-mail | Web | 7. srpna 2008 v 2:50 | Reagovat

Že prefarbená Yuuki, tak to ti fakt vyšlo, Myz-chan :D. Celý vtip ti vyšiel, aj ja naše postavy už teraz milujem, každú do jednej, hoci mi ani tak nepripadajú naše, ako také Vampire Knighto-ovské :D. Až na tú Yamitsu, ovšem, ale odfarbená Yuuki by to mohla byť :D.

Inak, pozerám Elfen Lied, je to hrozne dobré! Hoci som si akosi neuvedomila, že je to ecchi, ta ma to sprva trošku šoklo, ako som to začala pozerať, dokonca omnoho viac ako tam tá krv a lietajúce končatiny, ale celkový dojem je prosto geniálny! Dík za ďalší dobrý tip, už sa radím len podľa teba, tuším :D. A tá latinská pesnička OST je naprosto úžasná, musím si ich nájsť viacej spievaných v latinčine, ach...

7 Myzarey Myzarey | 7. srpna 2008 v 10:51 | Reagovat

Noooo leeen tak trochu sú ako VK,alebo ja keď si to všetko predstavujem,tak to vidím ako anime xDxD Pri tom "otou"san som si predstavila Kaiena a tú jeho zúfalú tvár a Shiroii-a ako Zera,totálne ľahostajnému voči tomu xDxDxD

Uff,na to som asi zabudla upozorniť xDxD Ale ona sa tam nahá premáva tuším len prvých 10 min,potom už síce nepamätám,ale myslím že už potom nie xD

Ale som rada že sa ti to páči xD Až to dopozeráš,oznám množstvo sĺz xDxDxD Lebo s plačom jednoducho rátaj ^^

Jasné,tá úvodná pesnička,ja ju mám dokonca aj v mobile medzi MP3s (popri Kanon a On/Off - autori OST VK,inak to sú tuším aj dvojčatá,nie som si istá xD)

8 crystall crystall | E-mail | Web | 7. srpna 2008 v 18:42 | Reagovat

Dvojčatá? Samé dvojčatá, ty kokso, cítim sa ako v siedmom nebi, ach!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama