Časť tretia (Myzarey)

6. srpna 2008 v 0:06 | Myzarey |  Príbeh crystall & Myzarey
Ako sa jej nikto neozýval,rozhodla sa zložiť ruku zo zábradlia,no v tom sa pred ňou niečo mihlo. Pani Nineburgová nadskočila a opäť zanadávala. Pred ňou sa zjavilo druhé dieťa rodiny Delchambre-ovcov,Yamitsu.
Yamitsu mala na tvári veľmi chladný výraz a hrozivo sa týčila nad pani Nineburgovou. Jej tmavé vlasy a čierne šaty krásne kontrastrovali so zošedivelýmimi vlasmi pani Nineburgovej a jej sivo-bielymi,i na tú dobu mimoriadne staromodnými šatami.
Pani Nineburgová si vydýchla,čakala totiž niečo horšie. Keď však zdvihla hlavu a zaregistrovala Yamitsuin výraz tváre,prebehli ňou zimomriavky. To dievča je také strašidelné!
Yamitsu si pani Nineburgovú celú prezrela a na tvári sa jej zjavil malý úškrn.
"Idete s dobou."
"Čo si tým chcela ...."
"Ale nič," skočila jej Yamitsu do reči a prestala sa usmievať, "Čo tu chcete? Kto vás pustil dnu?"
"J-ja ... to malé chlapčisko ... tvoj brat ...."
Pani Nineburgová pomaly ale isto začínala ľutovať,že sem vôbec išla. Títo ľudia sa jej vôbec nepáčili.
"A?"
"Chce-chcela som vidieť tvojho otca ..."
"Prečo?"
"V-vlastne neviem. Už ... už pôjdem."
Yamitsu sa opäť usmiala.
"Správne. Odprevadím Vás."
Stará žena sa zatvárila ešte vystrašenejšie no potichu súhlasila. V duchu si hovorila,že sem veru nikdy viac nepríde.
"Viete," začala potichu opäť Yamitsu,že pani Nineburgová musela poriadne naťahovať uši aby ju vôbec počula, "myslím že viem prečo ste sem prišli." dokončila,keď stáli už na prahu dverí.
"Naozaj? Tak potom ... " zdalo sa,že žena opäť našla svoju stratenú odvahu,Yamitsu však mala navrch.
"Samozrejme. Dobre viem,že váš syn vlastní jeden podradný ústav. Viete,pre bláznov. Myslíte si že som blázon?" Yamitsu rozprávala až znepokojujúco kľudne a pomaly.
"N-nie."
"Tak potom ... musím Vás poprosiť,aby ste ku nám viac nechodili. Pretože jeden môj príbuzný pracuje na jednom mieste,kde by sa VÁM nemuselo páčiť... Môžem sa niečo spýtať?"
Stará žena nepatrne prikývla hlavou.
"Koľko máte rokov?"
Pani Nineburgová čakala hocijakú otázku,ale toto naozaj nie.
"68." Rozhodla sa zabudnúť na správne maniere,že dáma svoj vek neprezrádza.
Na Yamitsuinej tvári sa opäť zjavil úsmev.
"Och ... tak to pri bratrancovi skončíte čoskoro tak,či tak."
To bolo na pani Nineburgovú príliš. Bez rozlúčenia a tak rýchlo ako jej to staré kosti dovoľovali odchádzala.
Yamitsu ešte stále s úsmevom na tvári sledovala ako sa stará žena ponáhľa preč.
"Keď vidím tvoj výraz tváre,Yamitsu ... Tá už tuším nepríde." ozval sa Shiroii,ktorý sa zjavil za ňou.
"Nie. Tým som si istá."
Od toho dňa sú dvojičky Delchambre-ové po celom Carouge známe ako "deti démona",či dokonca "deti diabla". O to sa veru pani Nineburgová postarala.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 tina-chan tina-chan | E-mail | Web | 6. srpna 2008 v 2:37 | Reagovat

bratranec je pohrebak? :D hehe znelo to tak :D

hmmm deti diabla? pekna povest...

juj Myzarey-sama a crystal-sama, dufam, ze toto nei je koniec tejto mini-poviedocky? lae ano *v duchu sa uz modli* :D

2 Myzarey Myzarey | 6. srpna 2008 v 11:18 | Reagovat

tina-chan,

Haha,áno,niečo také je ten jej bratranec,nebola som si istá či to dakto pochopí,no ale keď sa na to dalo prísť ... xD To preto mala Yamitsu narážku na ten vek xD

A nie,to nie je ešte koniec,len chápeš,to je takú úvod,aby každý zistil akí Yamitsu a Shiroii vlastne sú a že všetci ich majú za čudákov xD Nezdalo sa mi že napíšem len že "Rodina Delchambre-ovcov (tuším som sa naučila písať to priezvisko xD) bola divná,predivná a ich deti jedno "creepier" ako druhé xDxD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama