Štvrtá časť od crystall

6. srpna 2008 v 15:56 | crystallica |  Príbeh crystall & Myzarey
"Dobré ránko, deťúrence moje milované!" natešene zvolal Théodor, keď vošiel do kuchyne na raňajky a sadol si za prestretý stôl.

Shiroii, ktorý dole zišiel len pred chvíľou, sa na neho veľmi čudne pozrel. Théodor sa tak trochu vymykal spod pravidla strašidelnosti členov tejto rodiny. Bol to veselý chlapík, azda až priveľmi, väčšina carouganov ho preto považovala za vyšinutého blázna. Ostatne, v rodine Delchambre-ovcov to nebolo nijako výnimočné.

"Dobré ráno, Théodor." zamrmlal Shiroii, keď sa nepekný pohľad na otca minul účinku a nezotrel mu z tváre široký úsmev.

"Théodor?" posmutnel inak vždy vysmiaty chlapík s prešedivelými vlasmi, niežeby inak vyzeral staro. A možno jeho vlasy ani neboli šedivé, mohli byť prosto prirodzene šedé. Veď i Shiroii mal šedé vlasy, a to mal len 19 rokov. "Prečo ma neoslovuješ 'otecko'? Alebo rovno 'otou-san'!" tento jeho vlastný nápad mu priam rozžiaril oči.

"Preboha!" prevrátil Shiroii očami. Yamitsu stále pokojne raňajkovala odhodlaná nenechať sa rannou škriepkou rušiť. "Ty a tá tvoja japonská mánia! Ja viem, naša pra-pra-pra-pra-pra-pra-pra-pra-pra-pra-pra-pra stará mama bola japonka, preto máme také šibnuté mená."

Théodor ešte viac posmutnel, vyzeral ako malé dieťa, ktorému ste odopriali sľúbenú čokoládu.

"Fakt milujem tieto tvoje obsesie po národnostiach našich predkov! Ešte stále mám v čerstvej pamäti, ako si bol pred nedávnom posadnutý antickým Rímom a všetkých našich poštových holubov si pomenoval Brutus, Caesar a Cornelius!" mlel si svoje Shiroii, hoci jeho slová Théodora takmer rozplakávali, "Predkov máme tuším všade! Čo to bude nabudúce? Staroveký Egypt? Afrika? Mongolsko? Nabudúce sa rozhodneš premenovať ma na Džingischána!"

"Shiroii, to by už stačilo!" zasiahla Yamitsu. Hoci sa na ňu brat škaredo pozrel, okamžite stíchol a začal sa opäť venovať len a len svojim raňajkám. I tak sa ponáhľal do svojej izby...

Shiroii-ovým umlčaním sa do Théodora vrátilo pôvodné nadšenie: "A ako ste sa vyspinkali, detičky moje premilené?" Veselé oči mu prebehovali zo Shiroii-a na Yamistu tam a spät. Keď sa ani po chvíli nedočkal žiadnej odpovede, pokračoval: "Ste už vychystaní do školičky?"

"O čom to, preboha, hovoríš?!" vyletel na neho Shiroii, len čo začul slovo "škola". "Nepovedal si predsa, že tam už nikdy nemusíme vkročiť?"

Ku tomuto sa musela vyjadriť i Yamitsu, hoci jej reakcia nebola až taká prudká, hovorila absolútne pokojne: "Dobre predsa vieš, že chodiť tam je pre nás viac ako zbytočné. Dnešní ľudia sú hrozne hlúpi. Všetci do jedného. A učiteľky sú na tom najhoršie."

"Tu ale nejde o vzdelanie!" vyhlásil Théodor razantne, "Ide o kontakt s rovesníkmi! Stále ste zavretí doma, stávajú sa z vás nekomunikatívni jedinci, je to len pre vaše dobro! Pohrať sa trochu s inými deťmi nikdy nezaškodí."

"My sa už nehrávame, máme 19, Théodor." pripomenula mu Yamitsu, niežeby to pomohlo.

"A okrem toho sa s nami nikto nebaví, všetci si myslia, že sme blázni." dodal Shiroii.

"Tak ich musíte presvedčiť o opaku!" trval si na svojom Théodor, "Ja mám prácu, nikdy tu nie som, Mollitia je chorá, na čo by ste trčali doma? Na začiatok by stačil jeden deň v týždni! Čo takto sa zabaviť, hm?"

"Ja sa zabavím pokojne i sám!" vyhlásil Shiroii a postavil sa, "Do toho blázninca, ktorý sa nazýva škola, ma už nikto nikdy nedostane! Ten týždeň mi bohate stačil do konca života." A v domnení, že je táto téma uzavretá opustil kuchyňu a vrátil sa do svojej izby, z ktorej opäť celý deň nevyliezol.

Yamitsu, ktorá ešte stále jedla, ďalšiu pol hodinu počúvala Théodorove farbisté predstavy o carouge-skej škole. Ako tam zapadnú a o chvíľu sa stanú stredobodom pozornosti (akoby už stredobodom pozornosti neboli, hoci nie práve v tom pozitívnom slova zmysle) a obľúbencami celej triedy. Vraj by si Yamitsu mohla nájsť dákeho pohľadného mládenca a Shiroii dáku pohľadnú slečnu a, samozrejme, kopu priateľov k tomu. Mohli by usporadúvať záhradné večierky, ako to robia iné zazobané detičky a...

Nič z toho však Yamitsu nepočula, myšlienkami bola niekde inde. Keď dojedla, vstala od stola, podišla k otcovi a pobozkala ho na čelo, pretože vedela, že o chvíľu opäť pracovne odchádza do zahraničia a dlho sa neuvidia. Takto sa s ním lúčila už od mala. Potom jednoducho bez slova odišla.

Théodor zostal sedieť v kuchyni sám a riadne zmätený. Jeho deti si robia, čo chcú!



 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Myzarey Myzarey | 6. srpna 2008 v 17:20 | Reagovat

Premenovanie na Džingischána? *rofl*,to ma totálne zabilo xDxDxDxD

Inak pri tom beznádejnom "otou-san" a vlastne všeobecne ten Théodor mi akosi pripomínal Kaiena Kurosu-a xDxDxD

No ale zasmiala som sa,fakt xDxDxD

2 tina-chan tina-chan | E-mail | Web | 6. srpna 2008 v 20:44 | Reagovat

hehe :D to otou-san bolo genialne! chudacik a tak sa snazi... pripomenul mi ichigovho otca :D i toho volaju po mene, nie? a ubohe holuby! :D:D  

ten shiroii mi je cim dalej tym viac sypatickejsi :D...

juj co budem dalej vypisovat? uz asi le tradicne: LEN TAK DALEJ! BANZAI! :D

3 crystall crystall | E-mail | Web | 6. srpna 2008 v 22:21 | Reagovat

To bol zámer, s tým Kaienom :D. Teda, chcela som ho trošku podobného. Hoci je takmer identický, ten Théodor :D.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama