Siedma Časť (Myzarey)

1. září 2008 v 2:24 | Myzarey - chan |  Príbeh crystall & Myzarey
Pomaly otvorila železnú bránku,ktorou predchvíľou vybehla Sayuri. Zakaždým keď ňou prešla prepadol ju zvláštny pocit slobody a voľnosti. Nemusela sa starať o chorú matku,či počúvať otcove otravné návrhy týkajúce sa návratu do školy,ktoré,mala pocit,sa stupňovali každým dňom čo bol doma. Shiroii jej tiež veru priveľmi nepomáhal a hoci bol celé dni zavretý iba vo svojej izbe,občas by uvítala keby bol čo i len o trošku milší. Na druhej strane to však Yamitsu priveľmi nevadilo,ak tu bol niekto kto ho dokázal zakaždým uzemniť,tak to bola práve ona.
Yamitsu sa prechádzala po širokej ulici. Na hlúpe pohľady okoloidúdich ľudí si už úplne zvykla a naučila sa nevšímať si ich. Takže keď jedna stará žena okato postávala pri jej vchodovej bránke opierajúc sa o špinavú lopatu,ktorú pravdepodobne robila poriadok v o svojej skromnej záhrade,Yamitsu sa tvárila že ju absolútne nevidí - dobre vedela,že to ľudí provokuje a evokuje to v nich ďalšie činy aby si ich všimla a poznala ako ju tam nechcú.
Išla už snáď hodinu,vôbec ju však neboleli nohy. Na podobné,ba dokonca i dlhšie prechádzky bola navyknutá. Pamätala si,ako raz na ňu jej otec nakričal,keď bola menšia,a vrátila sa domov keď už zapadlo slnko po celodňovej prechádzke. Odvtedy má Théodor veľmi skeptický názor na jej odchádzania z domu,nikdy jej však nepovedal nič - dobre vedel,že keď si jeho dcéra niečo zoberie do hlavy tak to spraví a on tomu rozhodne nezabráni aj keby veľmi chcel.
Yamitsu vírili hlavou všakovaké myšlienky a jej nohy chodili ako sami chceli. Naraz sa spamätala a už stála pri vysokom čiernom hustom lese. Do tohto lesa ešte nikdy nezašla hlboko. Pomyslela si,že prechádzať sa medzi tými hlavami plnými hlúpymi poznámkami o jej "hrôzostrašnosti" sa jej nechce a ten les vyzeral tak lákavo ...
Ďalej nerozmýšľala a zašla do neho. Kráčala hlbšie a hlbšie a čierne topánky sa jej zabárali chvíľu do malých kaluží blata,pamiatky z nedávnych dažďov,chvíľu zase do vysokých tráv. Pri malej chvíľke nepozornosti a zasnívania sa sa jej podarilo na malom kúsku trhnúť šaty,na čo hlasno zanadávala,no jej chladný flegmatizmus jej viac nedovoľoval. Predsa si to jednoducho zašije.
Zazdalo sa jej,že počuje dajaký šuchot. Zastala. Nič už nepočula,tak usúdila že to bola zrejme ona. Ako sa však pohla,ozvalo sa to znova. Yamitsu neznášala keď sa s ňou niekto takto hrá.
"Je tam niekto?" zakričala.
"Je tam niekto?" ozval sa akýsi neznámy hlas. Najskôr detský hlas,ticho poznamenala Yamitsu a prevrátila očami. Nemala rada deti,a už vôbec nie také,ktoré po nej opakujú.
Prešla ešte pár metrov a do očí jej vrazila veľká kamenná zrúcanina gothického hradu. Divné,pomyslela si Yamitsu. Netušila,že je tu niečo také a nespomínala si že by o tom niekto hovoril.
Začula hlasný plač. Po jeho hlasitosti pokračovala ďalej a dúfala že natrafí na toho,komu ten plač patrí.
Predrala sa poslednou skupinou stromov a odhrnula z cesty posledné zavadzajúce vetvičky zelených ihličnatých stromov a zjavila sa na maličkej čistinke vedľa zrúcaniny,uprostred ktorej sa črtal vysoký oceľovosivý kameň a na ňom sedelo malé dievčatko. Silno plakalo a neprestalo ani keď sa Yamitsu pomaly priblížila ku nemu. Tvár si objímalo dlaňami rúk a svetlé kučeravé vlasy jej viali v smere vetra fúkajúceho od západu. Bolo oblečené v dlhých bielych šatách,nápadne pripomínajúcich stredoveký štýl.
"Čo ti je?" spýtala sa Yamitsu a sklonila sa ku nej. V hlave jej skrzla myšlienka,že sa správa hlúpo,vo vnútri to odmietala,niečo neznáme ju však nútilo správať sa ku tomu dievčaťu milo a prívetivo a poskytnúť jej všetko čo si len zažiada,hoci vedela,že je to choré a normálne by to neurobila.
Dievčatko neodpovedalo,stále len silno plakalo a zdalo sa,že ho neutíši nič.
Yamitsu ho nežne pohladila po tvári a v jej vnútri sa opäť ozval ten istý hlas. Čo to robíš?pýtala sa sama seba.
Dievčatko zdvihlo hlavu a pozrelo na ňu nebesky modrými uplakanými očami. Pôsobila ako anjel. Vlastne jej stačili len krídla a bola by dokonale presvedčivým anjelom.
"Ako sa voláš?" spýtala sa Yamitsu. S hlasom vo vnútri prestala bojovať,hoci tomu nerozumela a nechápala čo sa s ňou deje a čo spôsobuje toto jej správanie.
"Chouchou."
Prekvapil ich silný závan vetra. Stromy a tráva sa pod jeho tlakom ohýbali a opäť vracali do svojho pôvodného tvaru.
"Ja som Yamitsu."
"Zoberieš ma ku sebe?" Chouchou sa na ňu usmiala.
"J-ja...nemôžem..." začala Yamitsu.
"Prosím!" Chouchou na ňu vrhla detský pohľad,ktorému nemohol odolať nikto a to Chouchou vedela.
Hoci Yamitsu váhala,napokon ju chytila za ruku. Chouchou zoskočila z kameňa a nechala sa odviesť Yamitsu. Prestala sa usmievať a hodila nevraživý pohľad na staré zrúcaniny hradu,ten si však Yamitsu už nevšimla.
O dve hodiny už obe spoločne prechádzali vstupnými dverami Delchambreovcov.
"Netušil som,že som zomrel." poznamenal Shiroii schádzajúc dole schodmi.
"Bol to jediný spôsob ako sa jej zbaviť..."
"Č-čo t-to je ..." tie slová Shiroii vydýchol ukazujúc trasúcou rukou a hľadiac na Chouchou skrývajúcu sa za Yamitsu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 crystall crystall | E-mail | Web | 1. září 2008 v 12:33 | Reagovat

Boha, ten koniec je geniálny! Netušil som, že som zomrel! A potom: čo to je? Wachacha! Možno ešte dnes dopíšem ďalšiu časť :)

2 Myzarey Myzarey | E-mail | Web | 1. září 2008 v 17:57 | Reagovat

crystall,

hehe,arigatou xD Až na to že ako to tak spätne čítam,tak sme mali dohodnuté že Chouchou má byť zranená,no,ehm,dajako som na to o druhej v noci zabudla xDxD Ale nevadí,to bol detail,Yamitsu ju prosto zobrala domov lebo Chouchou bola "nešťastná",to je takmer to isté :D

3 crystall crystall | E-mail | Web | 1. září 2008 v 22:35 | Reagovat

Je to dobrééé! Inak, prečo vlastne Chouchou chcela ísť s Yamitsu? Domysleli sme to či nie, nie som istá. Preto, že chcela zabiť ich otca, nech je víťazom vojny nesmrteľných? A ozaj, ešte niečo ma napadlo, že sme vlastne nedomysleli, prečo Chouchou vraždí. Akože, môže len tak, pre zábavu, no čo keby to bolo tak, že ona je polovičný upír bo čo? Prosto potrebuje k životu krv, tak zabíja. Jej mama mohla byť nesmrteľná a otec "len" upír, čiže z časti zdedila i upírstvo. Jej brat mohol len upírstvo, nie celkovú dokonalú nesmrteľnosť. Mohlo by to totižto predsa len byť dedičné. Bo tam som splietala niečo v tom zmysle, že Yamitsu je staršia ako slúžky, prosto mi to tam pasovalo, myslela som, že by mohli byť trošku po otcovi. Akože, nie nesmrteľný, ale prosto by mohli len žiť dlhšie ako bežný smrteľník, ako pozostatok génov od otca. Ale nevedia, že je otec nesmrteľný, prosto im Théodor povedal, že v ich rodine žijú trošku dlhšie...

Ksa, nevidím, čo píšem, po čase mi to zabehne za ten okraj, tsa, tsa, a tá nechutná obálka pri tom komente! Asi sa rozplačem... Alebo sa presťahujem na dáky sblog bo kde, tam mi to nezruší celý ťažko nahadzovaný design len preto lebo... Minuke som našla taký fajn server pre anime blogerov... Boha, ja nechcem opustiť svoj starý blog, fňuk, fňuk...

4 Myzarey Myzarey | E-mail | Web | 2. září 2008 v 16:29 | Reagovat

Uff,neviem či sme to domysleli,ale ... xD Mohlo by to byť preto,lebo

(DO PEKLA AKO MÁM VIDIEŤ ČO PÍŠEM KEĎ TÁ TABUĽKA JE

IDIOTSKY POSUNUTÁ?! už som kľudná!),no,lebo Shiroii vyvolal

Chouchou,tak ona si mylne môže myslieť že jej chce pomáhať,

preto donúti Yamitsu zobrať ju ku sebe. Jej však dôjde že Shiroii

sa do pomáhania príliš nehrnie,tak začne vraždiť - no,presne

tak ako si napísala,prosto asi že nedokáže čerpať energiu zo

Shiroii-ho,tak začne pre krv zabíjať,bude polovičná upírka,

tak to môže byť!

Btw,presne to isté som mala v pláne urobiť z Kiya,eh,vlastne nič,

neviem či si už čítala to posledné pokračovanie xD

5 crystall crystall | E-mail | Web | 3. září 2008 v 19:17 | Reagovat

Myzuuu-chan, nečítala som Kiya *prečo ešte nie, preboha?*, neprezrádzaj! A ja to tiež nevidím, no kľudná teda nie soooom! Ale kde sme to... Aha, že by ju vyvolal vlastne Shiroii, hm, to neznie zle...

6 Myzarey Myzarey | E-mail | Web | 4. září 2008 v 16:20 | Reagovat

Pokiaľ dobre pamätám (a myslím že pamätám xD),to sme mali dohodnuté že Chouchou vyvolal Shiroii xDxD To ma nenapadlo len tak,v tej chvíli xD

7 crystall crystall | E-mail | Web | 4. září 2008 v 17:34 | Reagovat

Jasné, Myzuuu-chan, aj mňa to potom napadlo, že to sme vlastne už tak mali naplánované... Hehe, sklerotik, veď vravím :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama