Myzarey (11)

29. prosince 2008 v 19:31 | Myzarey |  Príbeh crystall & Myzarey
"Shiroii! To ma bolelo!" vyhŕkla Sayuri a zdôraznila posledného slovo svojej stručnej vety hneď po tom, čo usúdila že posledným klincom do Shiroiiovej rakvy by boli práve jej slzy. A preto si rýchlo rukami pretrela oči. Shiroii i tak nepôsobil veľmi milo, a preto mu radšej nebude pridávať - totiž, napriek všetkému jeho neprívetivému správaniu ho priam zbožňovala, "a ja sa pritom tak snažím! My dvaja spolu, vyzerali by sme ako dvaja anjelikovia padnutý z neba na zem!"



"Vieš, to je možné," povedal Shiroii a Sayuri táto jeho reakcia poriadne prekvapila.
"Naozaj?" spýtala sa s nádejou v hlase.
"Naozaj," pritakal Shiroii, "je to uveriteľná teória."
Sayuri neveriacky hľadela na Shiroiia a nechcela veriť vlastným ušiam. Že by Shiroii konečne dostal rozum?
"Shiroii! Myslíš to tak ako si myslím?" Sayuri už-už vybuchovala nedočkavosťou.
"Pravdaže. Až budem mať problémy s bolesťami hlavy, ozvem sa. Ak si ty totiž zvládla ten pád na hlavu z toho neba priamo na zem, tak v prekonávaní bolesti musíš byť profesionálka," chladne priklincoval Shiroii Sayuri naspäť k zemi.
Keď sa pozrel na Sayuri, vôbec ho neprekvapili jej veľké slzy stekajúce po tvári. Očividne už kašlala na jeho klinčeky do rakvy.
"Shiroii, t-t-ty ..." začala habkať Sayuri a pokúšala sa spamätať z toho nepekného Shiroiiovho zavádzania.
Čo však Shiroii je už cez hlasný smiech jeho malých démonov v hlave nepočul.
Obišiel Sayuri, a zanechal ju zronenú tam.
Pani Nineburgová stále neveriacky hľadela na scénku Sayuri a Shiroiia. V duchu poďakovala Bohu, že jej syn hoci nedopadol najlepšie - viedol totiž skromný blázinec - no bolo vždy lepšie starať sa o bláznov, ako byť jedným z nich. Z modlidby ju vytrhli až slová adresované jej od toho, od koho by si ich počula priať najmenej. On totiž dokázal i obyčajnú, úplne prirodzenú vetu vysloviť tak, že za svoje myšlienky sa okamžite musela ísť vyspovedať ku farárovi.
" Nineburgová! Prepáčte, chcel som povedať pani Nineburgová. Krásny deň, mám pravdu?" Pani Nineburgová vytreštila oči na Shiroiia, ktorý sa ironicky usmieval z diaľky na ňu, "nemáte chuť na obed u nás doma? Varí moja sestra!" neodpustil si Shiroii.
"Ty jeden fagan malý nevychovaný, chlapčisko jedno porazené, bodaj by si sa pod zem prepadol!"
"Och, sarkastická ako vždy. Viete, máte šťastie že váš syn pracuje v blázinci. Nebudete musieť za svoj dlhý pobyt platiť!" Shiroii bol plný nepríjemných poznámok.
Kým pani Nineburgovej popracoval mozog a došlo jej ako to Shiroii myslel, už bol preč. Išiel jej na nervy ešte viac,ako predtým - ten chlapec nemal úctu pred ničím a nikým. Takí ľudia ju absolútne rozčuľovali.

Shiroii pokračoval v ceste a snažil sa nevšímať si svojich démonov v hlave. Dosť bolo žartov - nachádzal sa vo vážnej situácii. Prakticky išlo o celý svet. Chouchou bola veľmi nebezpečná a jemu očividne nikto neveril. Dokonca ani Yamitsu! Ak by od niekoho čakal pomoc, tak by to bola práve ona - hoci nebola veľmi nápomocná, uverila by mu ak by jej dal dôkazy a urobila by niečo. Ale teraz? Jej správanie je nadmieru neprijateľné. Možno ... možno keby otec bol doma - ten totiž veril všetkým rozprávkam, aj tým absolútne surrealistickým. Čo by nevadilo, hlavne že mu verí a robí niečo. Spravil by všetko pre ochranu svojich milovaných detí. A na matku sa nemohol spoľahnúť. Hoci najradšej pracoval sám, teraz by sa mu zišla osoba, ktorú by mohol využiť na svoje ciele.
Preto čo najrýchlejšie musel presvedčiť Yamitsu o svojej pravde.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 crystall crystall | E-mail | Web | 30. prosince 2008 v 17:36 | Reagovat

Ja ho ľúúúbim, ľúúúbim, ľúúúbim :D Je úžasný, úžasný :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama