Po dlhej predlhej dobe crystall a jej deviatka

25. prosince 2008 v 3:18 | crystallica |  Príbeh crystall & Myzarey
Kopla ma múza i v tejto oblasti, že konečne! Díky, Dominik! Ale keďže je to po takej dlhej dobe, už ani neviem, o čom to bolo, toto je len taký diel, že aby sa zatiaľ nepovedalo, ja si prečítam náš dohovor "čo a ako" cez všetkých 56 komentárov (fúúú) a napíšem už niečo k veci!


"Nemyslím si, že si môžeme v dome nechať kadekoho..." zazerala jedna zo slúžok na drobné dievčatko, ktoré sedelo za stolom na stoličke naleženej kôpkou starých kníh, také bolo drobné, že by inak na stôl pohodlne nedočiahlo.

Zvrašteným čelom sledovalo starú slúžku, ktorá osadenstvu stola práve rozlievala čaj. Vyzeralo, to že hoci významu jej slov presne nechápe, vycítilo nevrživosť voči jej osobe z jej hlasu. V drobnej rúčke držalo sušienku z jednej strany máčanú v mliečnej čokoláde, držalo ju už dlho, čokoláda sa jej začínala roztekať pomedzi prsty.

Aj Yamitsu na ženu hodila nepekný pohľad.

"Keby bol doma váš otec..." slúžka v svojom kázaní pokračovala.

"Ale nie je!" začala Yamitsu ešte celkom pokojným hlasom, hoci ženu z neho priam zamrazilo, "A keďže moja matka je tapovediac nesvojprávna," čo asi mierne prehnala, ale to, ako jej novú kamarátku brali ostatní ju už začínalo štvať - ten Shiroiiov včerajší výstup, keď sa jej snažil nahovoriť, že to malé chutné dievčatko je v skutočnosto hrozne nebezpečná beštia a teraz táto nicotná slúžtička... "a ja som som staršia ako môj brat, v otcovej neprítomnosti som hlavou rodiny ja! Moje rozkazy tu teraz platia!" aby dodala váhu svojim slovám, postavila sa, dlaňami sa zaprela do stola a mierne sa nakronila vpred, nech sa na slúžku môže pozerať spopod ofiny, nepríjemným, nebezpečným pohľadom. Na ženu to zabralo, šálku, ktorú aktuálne nalievala, preliala, čaj stekal aj do podšálky. "VON!!" skríkla, slúžka až nadskočila.

Najprv na ňu nechápavo pozerala, akoby nevedela, či to Yamitsu myslí vážne, či nie, či ju má alebo nemá počúvať. Potom sa však radšej mierne uklonila, sykla: "Prepáčte!", zvrtla sa na podpätku a bleskovo odchádzala brblajúc si niečo o tom, že mladá slečna ešte uvidí keď sa vráti jej drahý otec.

Chouchou sa z toho divadielka tešila, začala Yamitsu tlieskať rúčkami celými zababranými od čokolády. Tá sa na ňu dobrosrdečne usmiala, sadla si a pokračovala v raňajkovaní, akoby si ani práve nevyliala zlosť na starej slúžke, ktorá v podstate za nič nemohla, len priložila polienko do ohňa, ohňa, ktorý včera založil jej brat.

Do jedálne vtedy vošiel Shiroii, i on po Chouchou vrhol akýsi opovržlivý pohľad, potom sa však na sestru usmial, možno trošku nasilu: "A že s bábikami sa nehráš." neodpustil si, hoci to povedal tak ticho, aby ho sestra nepočula, "Odchádzam." oznámil jej vecne už nahlas.

"A kam?" chcela vedieť Yamitsu, hoci bratovu poznámku o bábikách počula, nedala svoje pohoršenie najavo.

"Ak si myslíš, že som taký hlúpy, ako naše prostoduché služobníctvo a uverím, že teraz si hlavou rodiny ty, si na veľko omyle, sestrička!" vzal si zo stola jablko, "Mám rande so Sayuri." povedal takmer nečujne, hoci predtým sestre oznámil, že ju poslúchať a referovať jej každý svoj krok nemieni.

Yamitsu pri vyslovení slov "rande" a "Sayuri" v jednej vete a dokonca z úst Shiroia, takmer zabehlo. "Ty sa sa už načisto zbláznil!" vydala zo seba napokon. Včera jej tu melie o stredovekých démonoch, dnes o schôdzkach so Sayuri, ten chalan sa jednoducho musel načisto pomiatnuť!

Shiroi odhodil vážnu masku, s ktorou tú vetu vyslovil a začal sa schuti smiať: "Keby si sa videla, sestrička, keby si sa len videla!" Prerástlo to takmer do nekontrolovateľného záchvatu smiechu. Chouchou na neho nechápavo hľadela, Yamitsu sa tvárila naštvane. "Idem do knižnice. Tak sa tu pekne hrajte." zamával im a už odchádzal i so svojim jablkom.

"Už len to, že vystrkuje päty zo svojej izby je zvláštne, ale že vychádza z domu? Neverím!" snažila sa mať posledné slovo Yamitsu, aspoňže Chouchou sa na jej vtipe zasmiala.

Bola otočená smerom k odchádzajúcemu Shiroiiovi, Yamitsu jej nevidela do tváre, ktorú zdobila nepríjemná grimasa nesúvisiaca so srdečným smiechom, ktorý jej vychádzal z úst. Knižnica? Čo má ten chalan zaľubom? Nevychádzalo to presne tak, ako si to naplánovala... Chouchou sa pozrela späť na Yamitsu, úsmev na jej perách bol úsmevom nebezpečného blázna, Yamitsu si to však akosi nevšimla. A to si myslela, že práve s ním, s chalanom, ktorým pchal ruky tam, kam nemal, do vecí, ktoré boli skutočnejšie a nebezpečnejšie, ako si myslel, to pôjde ako po masle a problém nastane až s jeho opatrnou, mierne panovačnou sestrou. Nenávidela, keď sa mýlila...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Myzarey Myzarey | E-mail | Web | 26. prosince 2008 v 22:06 | Reagovat

Juuu, toto je úžasné! ^^ A mimovoľne mi pri zmienke že Shiroii si zobral jablko napadol Light, klasika,hejže ...

A moment, neviem či si dobre pamätám (však vieš, 56 komentárov a osemdesiat teórií), že Yamitsu je staršia, neboli oni dvojčatá? Mne sa marí niečo také, no napokon, na tom nijak nezáleží, len sa Myz marí niečo xD

2 crystall crystall | E-mail | Web | 26. prosince 2008 v 22:28 | Reagovat

Mimovoľne som myslela na Lighta, keď som to písala :D

No a to staršia, mladšia, to som vôbec neriešila, povedala tú slúžku spacifikovala :D Sú dvojičky, ale musel sa jeden z nich aspoň o pár minút skôr narodiť :D Ale je jedno, či to bola ona alebo on, nemusela hovoriť pravdu :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama