Červenec 2009

Profil slečny crashy

16. července 2009 v 19:54 | crystallica |  O nás
Meno: crashy

Mail: standyb@gmail.com
Blog: standyb.blog.cz

Bydlisko: Nižný Kručov

Obľúbený film: historické | sci-fi | romantické | dobrodružne | animované - walt disney | komédie | dráma
Hudba: z každého rožka troška
Obľúbený spisovateľ: nemám
Obľúbené jedlo: zemiaky na akýkoľvek spôsob | grepefruity | káva
Obľúbené miesto: parky
Obľúbený šport: beh | lyžovanie | bicyklovanie
Koníčky: písanie | čítanie | blog
Povaha: hyperaktívna | priateľská

13tka (Myzarey)

7. července 2009 v 1:03 | Myzarey |  Príbeh crystall & Myzarey
Jedno rande? Nechce to dievča odo mňa akosi priveľa? Vlastne, vzhľadom na okolnosti ...
Shiroii pozrel na knihovníčku. Nemilo sa na neho usmievala. V podstate prehrá tak či tak. Ak pôjde na rande so Sayuri, vyhrá nad knihovníčkou, no zároveň prehrá so Sayuri. Ak nepríjme Sayurine pozvanie, prehrá s knihovníčkou, no vyhrá nad Sayuri.

crystall po dvanáste

3. července 2009 v 2:59 | crystallica |  Príbeh crystall & Myzarey
"Ako to myslíte, že na tú časť knižnice nie som dosť starý?" rozčuľoval sa Shiroii. Hrozivo sa týčil nad ženou sediacou za dreveným pultom pri dverách miestnej knižnice. Bolo to také na prvý pohľad nepriebojné dievča, ktoré si nechá skákať po hlave... Nečakal, že narazí na odpor...

"Chce-chcete ísť do-do zakázaného odde-oddelenia," skutočne bola nepriebojná, Shiroii ju dokonale desil, no na druhej strane nemienila obchádzať pravidlá, "a tam maloletí nesmú bez doprovodu dospelého..."

"Čo sú toto za hlúposti?" pokračoval v bytí nepríjemným, ostatne, to mu vždy dokonale šlo, "Akoby knihy mohli byť nebezpečné alebo čo!" Hoci o nebezpečí číhajúcom z istých kníh vedel svoje... No čo vedel tiež bolo, že ľudia podobným báchorkám dnes už neveria, tak prečo ten povyk?! "Minule som tam predsa bol!!" ukázal kamsi na prvé poschodie, kus jeho balkónu trčal do vstupnej haly knižnice, v ktorej sa aktuálne nachádzali.

"Ale to bol s vami váš otecko," objasnila mu knihovníčka, "Ako sa vlastne má pán Delchambre?" spýtala sa, dúfajúc, že rozhovorom o otcovi rozptýli jeho nepríjemnú náladu. Chyba...

Shiroii na ňu iba nepríjemne zažmúril, dievča sa pod jeho pohľadom zdesene odsunulo o kúsok dozadu. "Sakra!" tresol po chvíli päsťou naštvane po pulte, až knihovníčka nadskočila. Začal pred jej pultom naštvane pochodovať hore-dolu, potreboval niečo vymyslieť... Možno by sa mal poradiť so Selenou a...

"Dobrý deň, Sayuri," pozdravila knihovníčka zdvorilo dievča, ktoré práve vyšlo spoza jednej z knižníc naskladaných po obvode haly, okolo Shiroiia prešlo s urazene vystrčenou bradou, "Vybrali ste si?"

"Ešte nie," odvetila Sayuri spevavo, "asi sa pôjdem ešte pozrieť do zakázaného oddelenia..."

"V poriadku, nech sa páči," usmiala sa na ňu knihovníčka.

"Č-čože?" Shiroiiove päste opäť udreli do pultu, až sa obe dievčatá preľaknuto mykli, "O-ona," ukázal na Sayuri netaktne prstom, oči pritom nespustiac zo ženy za pultom, "nepotrebuje doprovod dospelej osoby?!"

"Sa-samozrejme, že nie, slečna Sayuri má špeciálny čitateľský preukaz..." vysvetľovala knihovníčka preľaknuto.

Keby pohľad zabíjal, Shiroii sa práve stane dvojnásobným vrahom. Žene za pultom jeho pohľad až vzal reč, Sayuri sa však neprestávala tváriť povýšenecky a odmerane, keď ju prebodával očami, len prešla poza pult a podobrala si sukňu, pripraviac sa tak na výstup po točitom drevenom schodisku, ktoré viedlo hore, do zakázaného oddelenia.

Najradšej pracoval sám... Pozeral sa, ako vykladá nohu na prvý schod... Ale teraz by sa mu hodil niekto, koho by využil na svoje ciele... Prebehla mu mysľou tá myšlienka, ktorá ho dnes už raz mátala. Už stála na treťom schode... Veď ju iba využije...

"Sayuri?" zatiahol.

"A čo za to, hm?" otočila sa smerom ku nemu, akoby len na toto čakala. Veď vlastne aj čakala, na tvári mala víťazoslávny úsmev. Návrh z jeho strany však neprichádzal, preto to vzala do vlastných rúk: "Čo keby sme sa zasnúbili?"

Shiroiiove oči sa až rozšírili od hrôzy. Tá baba sa načisto zbláznila! Bezdôvodne sa rozkašľal a nedokázal ten záchvat kašľa zastaviť, až Sayuri uviedol do pomykova. Myslela si, že dostal dáky infarkt alebo čo... Knihovníčka mu však rýchlo podala pohár vody. Celý ho naraz vypil, no ešte stále sa dokonale nespamätal, musel sa oboma rukami zaprieť o pult a predýchavať. Knihovníčke ho až prišlo ľúto.

"Tak jedno rande?" navrhla Sayuri nevinne.