16, Myzarey

22. listopadu 2009 v 0:03 | Myzarey v zastúpení (zverejňuje crystallica) |  Príbeh crystall & Myzarey
Keďže ma Myzu-chan dáke technické problémy s internetom, nemohla túto časť zverejniť osobne. Požiadala o to ale mňa, takže ju tu predsa len máme, idem čítať, banzai ^___^! Na záver teda dodávam: presne tak, vďakabohu za MAL ^o^!!

Poznámka: Keďže má slečna šesť aktívnych avatarov, vybrala som z nich dnešného reprezentanta ja ^___^. Všetky sú bjutifl, ale tento tu mám asi najradšej ^-^!


"Yamitsu, poďme na prechádzku!" žadonila Chouchou, hľadiac zdola veľkými okálami na dievča v čiernom oblečení pred ňou, "poďme, poďme na námestie! Nikam nechodíš. Si nudná!"

Yamitsu jej malá narážka vôbec nerozčúlila, práve naopak. Ona vedela, že je v ponímaní druhých ľudí nudná. Vlastne i podľa vlastného brata bola nudná. Avšak za to, že nechodila na večierky každý druhý deň, či nevyrábala bombu celé dni vo svojej izbe, čo sa domnievala že jej brat robí, to neznamenalo, že je naozaj nudná. Jej jej život absolútne vyhovoval a prišiel jej zaujímavý a v istom slova zmysle i zábavný, tým svojským spôsobom, ktorému nikto okrem nej nemohol rozumieť. Ani Chouchou, hoci myseľ malého dieťaťa často pochopí viac, než sa človek nazdá.

Yamitsu odmietavo pokrútila hlavou. Nemala náladu na prechádzky. Bol slnečný deň, okolo druhej poobede. Jej matka stále ležala a Shiroii sa ktovie kde podel - i to jej bolo dosť divné. Shiroii nezvykol odchádzať z domu len tak. Muselo ísť o niečo vážne. Hoci tiež pripúšťala možnosť šibnutia v jeho hlave, pokladala za samozrejmé, že ak je človek tak veľa sám vo svojej izbe, nemohol to mať v hlave celkom v poriadku.

Hoci ona na to nevyzerala, rada chodila von. Avšak sama, skoro ráno alebo až podvečer, najlepšie do lesa, kde skúmala jeho zákutia. Vôbec nie do stredu mesta, s malým dieťaťom, uprostred dňa za horúčav.

"Yamitsu! Poďme von!" Chouchou sa rozhodne neplánovala tak rýchlo vzdať.

"Chouchou, nie," Yamitsu sa opäť vyjadrila odmietavo.

"No tak! Na námestie. Len na chvíľu. Omočiť si nohy do fontány alebo zbierať kvety! Sedmokrásky! Robiť kytice! Kto urobí väčšiu, vyhráva! A potom ..."

Yamitsu neveriacky hľadela na malé dieťa pred ňou. Vyzeralo tak nevinne a naprosto detsky, tak naivne - nechápala, ako pri pohľade na ňu Shiroia napadlo slovo "démon". Ale i to sme mohli pripisovať jeho šibnutiu.

"... doma. Bude to zábava! Yamitsu!" Jej meno vyslovila s miernou panovačnosťou, Yamitsu však, stále zameraná skôr na vlastné myšlienky, to nezbadala.

"Ak to teda tak veľmi chceš ..."

"Super!" Chouchou párkrát vyskočila do vzduchu a malými pästičkami udierala do vzduchu. Keď sa ukľudnila, nastavila Yamitsu ruku, čím jej naznačila, že odchádzajú hneď a zaraz, či sa stihla prezliecť, či nie.

O polhodinu si Chouchou namáčala nohy v malej fontáne uprostred námestia, veselo ignorovala zvláštne pohľady okoloidúcich ľudí - napokon, nemôžme sa im čudovať. Vysoké dievča v dlhých čiernych šatách a malé dievčatko so zlatými vláskami a rozkošnými modrými očami ruka v ruke prirodzene pútali pozornosť.

Keď sa Chouchou vybláznila, behala na malý trávnik s rôznymi druhmi drobných kvetov. Začala ich prudko zbierať, no tu a tam sa odrazu zasekla a hľadela do prázdna. Premýšľala. V hlave mala veľké množstvo otázok, ale málo odpovedí. Najviac ju však zaujímala otázka Shiroia a jeho nepochopiteľného správania. Ak ju teda vyvolal on a ona vedela, že to bol on, nebolo to preto, že ju potreboval? Nebolo to zámerne? Tak prečo taká jeho reakcia? Nechcela sa zmieriť s tým, že by ju vyvolal omylom - také niečo nie je možné. Jej hrdosť odmietala veriť, že je tu akousi obyčajnou náhodou, chybou obyčajného malého človeka. Na druhej strane - ak už tu bola, plánovala to využiť. Nestiahne sa. Niečo spraví. Aj bez Shiroia.

Yamitsu po celý čas sedela na stoličke, s hrdou zdvihnutou hlavou, podobne ako Chouchou, i ona ignorovala pohľady okoloidúcich ľudí. Na hlúpe otázky typu "to je vaše dieťa?" reagovala nepríjemným pohľadom, až sa takmer pri každej budove zhŕkli malé skupiny ľudi debatujúce o tom, že mladá Delchambrová by naozaj dokázala zabíjať pohľadom a bude lepšie sa jej vyhýbať, ešte viacej ako doteraz, podobne i jej bratovi; a pri tom ľutovali malú Chouchou, jej "dcéru".

Chouchou sa pravidelne obzerala naokolo, prezerala si ľudí okolo nej, skúmala ich nevinným pohľadom a dovolila ďalšiemu malému dievčatku, aby s ňou zbieralo kvety, hoci po chvíli ho jeho matka s oslnivými ryšavými vlasmi odtiahla preč.

Prudko sa nadýchla a niečo zacítila. Poznala to. Rýchlo sa otočila a v diaľke zazrela bielu hlavu. Shiroii. Rozbehla sa rovno za ním, kyticu kvetov hodila o zem.

Keď si Shiroii všimol, že oproti nemu beží Chouchou, zastal a s vytreštenými očami hľadel na ňu. A i keď bola už len meter od neho, stále na ňu hlúpo zazeral, akoby nikdy predtým nevidel človeka.

Nemohol tomu uveriť. Nemohol uveriť, že Yamitsu dovolila Chouchou utiecť z domu. Čo si myslela? Nemôžu ju tu predsa nechať pobehovať! Je nebezpečná! Môže sa niečo stať!

Keď do neho Chouchou narazila a takmer ho zrazila z nôh, uvedomil si chybu vo svojom myslení. Zbadal totiž Yamitsu, neďaleko sediacu na lavičke, skúmajúcu kamene pod jej nohami. Oni prišli spolu! Ako sa jej podarilo dostať Yamitsu von za takéhoto času? Na toto miesto? Myslel si, že svoju sestru ma prečítanú priam dokonale. Mýlil sa? Bolo to možné?

V tom momente do neho vošiel veľký hnev.

"YAMITSU!" zvrieskol cez polovicu námestia na svoju sestru, odhodil Chouchou, ktorá spadla na zem (čo vyvolalo pobúrenú reakciu okolopostávajúcich ľudí), "čo to, do pekla, robíš?" Shiroii stále kričal, bol asi desať metrov od Yamitsu, ktorá práve zdvihla hlavu a flegmaticky sa pozrela na svojho brata.

"Sedím a vyhrievam sa na slniečku, ďakujem za opýtanie," poznamenala sarkasticky, "a ty čo robíš, okrem toho, že robíš zo seba ešte väčšieho idiota za akého ťa majú, a to rovno uprostred námestia?"

Yamitsu si nevšimla, že Shiroii sotil Chouchou na zem.

"Ako si mohla doniesť TAMTO sem? Zbláznila si sa? Bože, a ja som ťa mal za inteligentnú! Chceš, aby to tu vyvraždila?!"

"Prosím ťa ..."

Shiroii chcel spustiť spŕšku nadávok, zasekol sa však, uvedomil si, ako to znelo. Práve na celé námestie vyhlásil, že to blonďavé dievčatko je brutálny zabijak.

"Ja ... ja ..." jachtal, "do pekla, už to nikdy viac neurob!" povedal Shiroii, trochu skrotenejšie, stále však veľmi nahnevaný. Automaticky sa otočil, rýchlym krokom prešiel ku plakajúcej Chouchou (kedy si to všimla i Yamitsu a keď i bola nahnevaná, nijako to nedala najavo) schmatol ju za zápästie a prudko ňou trhol, ignorujúc fakt, že sa nestihla podvíhať zo zeme a teda ju pár metrov ťahal po zemi (čo vyvolalo tentoraz zúrivé pokriky ľudí, jeden sa dokonca odvážil podísť ku nemu, pevne rozhodnutý zastať sa Chouchou, ale keď po ňom Shiroii hodil veľmi nepeknú nadávku, pustil Chouchou, ukázal mu bledé päste a celou silou ho buchol do nosa a výhražne sa pozrel na ostatných ľudí, ktorých tvorili väčšinou postaršie ženy, a keď si to každý spojil s jeho povesťou a povesťou jeho rodiny - a Yamitsu predsa vedela zabíjať pohľadom - nikto viac sa neodvážil ozvať sa).

"Shiroii," ozvala sa Chouchou plačlivo, "počkaj ... počkaj trochu..."

"Sklapni," nebezpečne povedal Shiroii, ani na ňu nepozrel, ani nespomalil.

"Shiroii, ty naozaj nie si normálny," povedala Yamitsu, keď prechádzal okolo nej. I na ňu pozrel nepríjemne, hoci pre ňu boli jeho pohľady tak nebezpečné, ako slimák schovaný v ulite.



 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 crystallica crystallica | E-mail | Web | 22. listopadu 2009 v 0:04 | Reagovat

Inak loool, perfektné pokračovanie! To s tou bombou, looool :-D! Ja ich úplne žeriem!! :D

2 L>ůCi* L>ůCi* | Web | 22. prosince 2009 v 20:35 | Reagovat

wooow..úžasnej příběh

3 Crazy Crazy | Web | 10. října 2010 v 14:41 | Reagovat

Uvedomujete si, že už asi rok nikto nič nepridal?? Pri tom pravidle troch mesiacov (akože 3 mesiace či tak je limit nič nepridať), by sme leteli všetky XD

4 Natalica Natalica | 28. října 2010 v 17:33 | Reagovat

[3]: :-D pravda :-) Chodí sem vôbec ešte niekto z puzzlestorystov??????? :-?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama