Květen 2011

Osmička

27. května 2011 v 23:12 | Myzarey |  Pracovná verzia
Chvíľu na Erika pozerala s polootvorenými ústami. Rukou si siahla na krk a potom na neho vystrčila prst. Erik sa zatváril neisto, keď sa však dotkol svojho krku a na prstoch videl krv, jeho oči sa rozšírili rozrušením. Opäť pozrel na dievča, ktoré z neho po celý čas nespustilo oči. Erik nervózne pozrel na svojho kamaráta Tomáša a zvyšok skupiny. Tomáš práve nahlas rozprával nejaký vtip o ženskom pohlaví, zdalo sa, že si ho nikto iný nevšíma. Ešte raz hodil krátky pohľad na dievča, otočil sa a rýchlym krokom, v snahe neupútať pozornosť, si to namieril ku toaletám. Prudko otvoril dvere, išiel až ku najvzdialenejšiemu umývadlu v kúte. Dáždnik oprel o stenu a zúrivo si vodou oblieval krk, aj keď vedel, že to nepomôže - potreboval obväz. Potreboval ísť do nemocnice.

Erik sa chúlil pri umývadle, keď znovu zacítil ruku na svojom pleci. Inštinktívne siahol na dáždnik a prudko sa otočil. Bola to tá Tomášova kamarátka a práve jej takmer vypichol oko.
"Hej! Spomaľ, ty dáždnikový útočník! Prišla som sa pozrieť, či si v pohode. To na krku bola krv?"
"Čo tu robíš? Toto sú mužské toalety, tu nemáš čo robiť. Nechaj ma, mám to pod kontrolou."
Dievča sa nahlo a žmúrilo očami na Erikovu ranu.
"To teda nemáš. Už vôbec nie keď si v tom chaose omylom vošiel na ženské záchody."
Dievča ukazovalo prstom na znak na dverách a plagáty žien maľujúcich si pery a oči pri zrkadlách. Usmiala sa na neho.
"Som Lea. Erik, áno?"
Erik prikývol. Rukou si držal krk.
"Ako si ku tomu zraneniu prišiel? Si tu autom? Odveziem ťa do nemocnice?"
Zdá sa, že rada kladie stovku otázok naraz, pomyslel si Erik.
"Si nemý, alebo čo?" spýtala sa Lea a chmúrila očami.
"Nie som autom. A... a nemocnica by prišla vhod... Prečo-..."
"Skvelé!" Lea mu skočila do reči, "tak ideme! Ale musíš mi sľúbiť, že na mňa nebudeš útočiť dáždnikom."
"Dobre."
"Och, ty toho veľa nenahovoríš, čo? Počkaj tu - skočím si po kabelku."
Sotva to dohovorila a už jej nebolo.
Erik sa znova otočil k umývadlu. Nechcel ju do toho zapliesť. Niečo sa dialo a vedel, že keby ostala s ním, je v ohrození. Hneď čo sa dostane ku nemocnici, rozlúči sa s ňou a bude opäť sám.
Lea sa vrátila s tmavofialovou kabelkou v ruke. Niečo z nej vyťahovala - bol to šál.
"Tu máš. Obviaž si to okolo krku. Je to lepšie ako by si mal ísť cez klub a ulicu s rukou na krku."
"Čo povedal Tomáš?"
"Je to tvoja manželka, či čo? Koho zaujíma, či niečo povedal? Poďme rýchlo."
Vyšli na ulicu. Erik sa po celý čas obzeral okolo seba, čo zjavne rozčuľovalo Leu, ale bola ticho. Prišli na koniec ulice a Lea zastala.
"Ktoré je tvoje auto?" spýtal sa Erik.
"Žiadne nemám. Do nemocnice ideme týmto," usmiala sa Lea a ukázala na striebornú motorku pred nimi.

Časť sedem (už???) by Natalica

23. května 2011 v 20:49 | Natalica |  Pracovná verzia


Vtom mu niekto položil roku na rameno, čo Erika tak vystrašilo, až zhodil na zem pohárik, z ktorého odpíjal. Jednou rukou chytil dáždnik a bol pripravený udrieť potenciálneho útočníka, keď si uvedomil, že je to jeho nie príliš dobrý, ale každopádne kamarát Tomáš.

"Čo tu sedíš tak sám? Prečo sa k nám nepridáš?" opýtal sa ho Tomáš. Ak si aj všimol Erikovo zvláštne chovanie, nedal to nijako najavo, na rozdiel od pár ľudí naokolo.

"No... to by som aj mohol." Erik si uvedomil, že by mu možno prospelo, keby nebol tak sám a postavil sa. Tomáš ho odviedol do boxu, kde bolo celkom dosť ľudí, ktorých Erik nepoznal. Popravde, okrem Tomáša tam nebol nikto, koho by poznal.

"Takže, ľudia, zoznámte sa, toto je Erik, pracujeme spolu. A Erik, toto sú moji kamaráti z výšky. Boli sme skutočne dobrá partia... tento chalan, čo vyzerá, akoby mal chorobu šialených kráv je Teodor. Tamto dievča, čo sa zrejme pár dní nečesalo je Iva a..." Tomáš mu postupne začal predstavovať ľudí pri stole a Erik zistil, že to, ako mu každý z nich kývol ho vcelku upokojila, aj keď na to, aby sa upokojil úplne by potreboval niekoľko veľa pohárikov s niečím silným.

Tomáš sa v spoločnosti svojich priateľov choval úplne inak, ako ho Erik poznal. Bol viac otvorený a tento Tomáš sa mu jednoznačne páčil viac. Nevediac čo robí, rukou si prešiel po zaschnutej rane na krku a tým ju otvoril. Rana začala znovu krvácať a Erik si všimol, ako ho pozoruje jedno dievča z partie, ktorého meno okamžite zabudol.

Časť šiesta, by capepeidy

15. května 2011 v 22:51 | capepeidy |  Pracovná verzia
Pri racionálnom rozmýšľaní chcel zostať čo najdlhšie. Celá táto situácia možno bola vyvolaná, len jeho predstavivosťou.
Prečo by to musela byť pravda. Veď si tým nebol istý a nebol tu nikto kto by mu to potvrdil. Prešiel si po krku ako to
robievalvždy, keď sa snažil pochopiť situáciu. Po chvíli ruku z krku stiahol a natiahol sa k obalu knihy aby ju mohol zavrieť. Chytil polovicu knihy a v tom si uvedomil, že na ňu maľuje červené čarbance svojich rúk. Rýchlo knihu pustil a pozrel sa na svoju ruku. Nemal na nej žiadne zranenie ani len porezanie od papiera, ktoré by nepríjemne štípalo. Prešiel
k umývadlu aby si umyl ruky no predtým si podvedome utrel rukou krk a až potom mu došlo čo sa vlastne stalo a čo nie.

Zdesene si umýval ruky a párkrát si studenou vodou utrel i ranu. Zobral si vreckovku a priložil ku kvapkám krvi. Nebolo to v poriadku, pretože sa už nemohol nijako oklamať naozaj sa niečo večer stalo. Bez rozmýšľania vytrhol poslednú stranu, na ktorej si ešte pred chvíľou prečítal pár viet. Svojho psa nechal na pospas osudu. Uvedomoval si, že musí odísť. Preč z tohto domu. Naozaj musí ísť preč. Poskladanú stranu strčil do vrecka a s dáždnikom, pre každý prípad sa rozbehol na autobusovú zástavku. Ak musí ísť preč nemôže ísť k známym. Mohol by ich vystaviť riziku ak je toto všetko pravda. Musí ísť do baru. Nejakého ľuďmi preplneného baru.

******
Erik sedel na barovej stoličke a s roztrasenými rukami upíjal z piva. V Jazere bývalo veľa ľudí, takže tu nebol sám. Snažil sa uvoľniť, ale mal pocit, že v tejto chvíli vníma každý jeden pohyb zabávajúcej sa masy. Nevedel sa na nič sústrediť a pritom ho neprestajne škriabal kus poskladaného papiera vo vrecku. Znova si odpil.

Päťka

15. května 2011 v 13:11 | crystallica |  Pracovná verzia
Zastal pred vchodovými dverami, ktoré po jeho úteku zostali otvorené dokorán a nazrel dnu. Tmavá chodba bola tichá, na jej konci sa vlnil záves do kuchyne, obtiahnutý oranžovým svetlom - v kuchyni sa ešte svietilo. Vošiel dnu a s búšiacim srdcom opatrne našlapoval po starej drevenej dlážke, ktorá tíško vŕzgala. Keď prechádzal okolo vešiaka na kabáty, zvesil z neho svoj dáždnik a zodvihol ho do vzduchu miesto zbrane - bol to trochu smiešny obranný nástroj, ale nič lepšie nemal. A v aktuálnom rozpoložení mu i obyčajný neškodný dáždnik prišiel ako smrtonosná zbraň.

Kuchyňa sa približovala, Erik sa zahnal dáždnikom, pripravený riadne ním tresnúť prípadného útočníka po hlave. Chlapec sa zhlboka nadýchol a so strachom v očiach opatrne nakukol do kuchyne. Nik tam nebol, na stole len opäť sedel Benny a čítal knihu. Teda, samozrejme, že pes nemôže čítať knihu, Benny len sedel nad otvorenou knihou a nadšene vrtel chvostom. Erik však dáždnik ešte neodložil, dvakrát obišiel stôl, rozhliadajúc sa po celej kuchyni, no nik tam nebol, nik... Dokonca zmizol aj nôž, ktorý mu ktosi ešte pred chvíľou držal pod krkom. Chlapec nechápavo pokrútil hlavou, keď pokladal dáždnik na stôl vedľa psíka.

"Šibe mi?" spýtal sa Erik Bennyho či skôr seba, keď psíka hladkal po hlave. Potom mu zrak padol na vetu na konci roztvorenej dvojstránky (aj keď mal chlapec pocit, že knihu už zatvoril): "A bude ťa sledovať stále, až kým nedosiahne to, po čom najviac túži. A on túži len po jednom..." Veta pokračovala na ďalšej strane.

Čo je to s tou hlúpou knihou? Pýtal sa sám seba Erik, pretože ho akosi zneisťovala. Čo je to vôbec za knihu, kde sa tu vzala, kto mu ju požiačal? Akosi si na to nepamätal. Stále mechanicky hladkal Bennyho a mal nutkanie obrátiť stránku a prečítať si zvyšok, no zároveň to nechcel urobiť - tým by pripustil, že tej náhode, vďaka ktorej si všimol tie správne vety v danej knihe, prikladá význam. Zaváhal.

Štvrtá časť, by capepeidy

13. května 2011 v 23:27 | capepeidy |  Pracovná verzia
Tak, keď už som v tom (teda v tomto projekte :)) pridávam i ja niečo snáď to dobre zapadne.

******

Strieborná čepeľ ho pošteklila po holej pokožke. Na chrbte zacítil teplo vychádzajúce z útočníka. Srdce mu vynechalo pár úderov. Z ničoho nič strieborné ostrie dopadlo s rindžaním na drevenú dlážku. Ani nežmurkol a rozbehol sa preč z kuchyne. Posledné kúsky zdravého rozumu mu vyslali signál do chodidiel. Sám nerozumel tomu, keď sa z tmavej ulici vracal opäť do svojho domu.

Vitaj medzi nami, capepeidy!

8. května 2011 v 13:09 | crystall |  O nás
Meno: capepeidy
Blog: capepeidy.blog.cz

Bydlisko: niekde na Slovensku (cca Bratislava)

OBĽÚBENÉ


Obľúbený film: skoro všetky animáky, Piaty element, Walk to remember...

Obľúbená hudba: nemám obľúbenú hudbu, iba obľúbené pesničky

Obľúbený spisovateľ: W. Shakespeare, J. K. Rowling; no ešte by sa možno pár našlo, ale asi títo najviac

Obľúbené jedlo: mamine rizoto, granatir, muffiny, dobré čaje, mliečna čokoláda

Obľúbené miesto: asi moja posteľ :D (iné mi teraz nenapadá)

Obľúbený šport: volejbal

Obľúbené koníčky: čítanie kníh, písanie poviedok, výroba (niečoho zaujímavého), pečenie

Povaha: som taká, aká som ;)