Druhá časť

10. července 2011 v 20:03 | crystall |  Konečná verzia

LEGENDA:
Natalica| crashy | capepeidy | crystall | Myzarey


Erik sedel na barovej stoličke a s roztrasenými rukami upíjal z piva. V Jazere bývalo veľa ľudí, takže tu nebol sám. Snažil sa uvoľniť, ale mal pocit, že v tejto chvíli vníma každý jeden pohyb zabávajúcej sa masy. Nevedel sa na nič sústrediť a pritom ho neprestajne škriabal kus poskladaného papiera vo vrecku. Znova si odpil.

Vtom mu niekto položil roku na rameno, čo Erika tak vystrašilo, až zhodil na zem pohárik, z ktorého odpíjal. Jednou rukou chytil dáždnik a bol pripravený udrieť potenciálneho útočníka, keď si uvedomil, že je to jeho nie príliš dobrý, ale každopádne kamarát Tomáš.

"Čo tu sedíš tak sám? Prečo sa k nám nepridáš?" opýtal sa ho Tomáš. Ak si aj všimol Erikovo zvláštne chovanie, nedal to nijako najavo, na rozdiel od pár ľudí naokolo.

"No... Ro by som aj mohol," Erik si uvedomil, že by mu možno prospelo, keby nebol tak sám a postavil sa.

Tomáš ho odviedol do boxu, kde bolo celkom dosť ľudí, ktorých Erik nepoznal. Popravde, okrem Tomáša tam nebol nikto, koho by poznal.

"Takže, ľudia, zoznámte sa, toto je Erik, pracujeme spolu. A Erik, toto sú moji kamaráti z výšky. Boli sme skutočne dobrá partia... Tento chalan, čo vyzerá, akoby mal chorobu šialených kráv. je Teodor. Tamto dievča, čo sa zrejme pár dní nečesalo, je Iva a..." Tomáš mu postupne začal predstavovať ľudí pri stole a Erik zistil, že to, ako mu každý z nich kývol, ho vcelku upokojilo, aj keď na to, aby sa upokojil úplne, by potreboval ešte niekoľko pohárikov s niečím silným.

Tomáš sa v spoločnosti svojich priateľov choval úplne inak, ako ho Erik poznal. Bol väčšmi otvorený a tento Tomáš sa mu jednoznačne páčil viac. Nevediac, čo robí, rukou si prešiel po zaschnutej rane na krku a tým ju otvoril. Rana začala znovu krvácať a Erik si všimol, ako ho pozoruje jedno dievča z partie, ktorého meno okamžite zabudol.

Chvíľu na Erika pozerala s polootvorenými ústami. Rukou si siahla na krk a potom na neho vystrčila prst. Erik sa zatváril neisto, keď sa však dotkol svojho krku a na prstoch videl krv, jeho oči sa rozšírili rozrušením. Opäť pozrel na dievča, ktoré z neho po celý čas nespustilo oči.

Erik nervózne pozrel na svojho kamaráta Tomáša a zvyšok skupiny. Tomáš práve nahlas rozprával nejaký vtip o ženskom pohlaví, zdalo sa, že si ho nikto iný nevšíma. Ešte raz hodil krátky pohľad na dievča, otočil sa a rýchlym krokom, v snahe neupútať pozornosť, si to namieril ku toaletám. Prudko otvoril dvere, išiel až ku najvzdialenejšiemu umývadlu v kúte. Dáždnik oprel o stenu a zúrivo si vodou oblieval krk, aj keď vedel, že to nepomôže - potreboval obväz. Potreboval ísť do nemocnice.

Erik sa chúlil pri umývadle, keď znovu zacítil ruku na svojom pleci. Inštinktívne siahol na dáždnik a prudko sa otočil. Bola to tá Tomášova kamarátka a práve jej takmer vypichol oko.

"Hej! Spomaľ, ty dáždnikový útočník! Prišla som sa pozrieť, či si v pohode. To na krku bola krv?"

"Čo tu robíš? Toto sú mužské toalety, tu nemáš čo robiť. Nechaj ma, mám to pod kontrolou."

Dievča sa nahlo a žmúrilo očami na Erikovu ranu.

"To teda nemáš. Už vôbec nie, keď si v tom chaose omylom vošiel na ženské záchody," dievča prstom ukazovalo na znak na dverách a plagáty žien, maľujúcich si pery a oči pri zrkadlách. Usmiala sa na neho. "Som Lea. Erik, áno?"

Erik prikývol. Rukou si držal krk.

"Ako si ku tomu zraneniu prišiel? Si tu autom? Odveziem ťa do nemocnice?"

Zdá sa, že rada kladie stovku otázok naraz, pomyslel si Erik.

"Si nemý, alebo čo?" spýtala sa Lea a chmúrila očami.

"Nie som autom. A... A nemocnica by prišla vhod... Prečo..."

"Skvelé!" Lea mu skočila do reči, "tak ideme! Ale musíš mi sľúbiť, že na mňa nebudeš útočiť dáždnikom."

"Dobre."

"Och, ty toho veľa nenahovoríš, čo? Počkaj tu - skočím si po kabelku," sotva to dohovorila a už jej nebolo.

Erik sa znova otočil k umývadlu. Nechcel ju do toho zapliesť. Niečo sa dialo a vedel, že keby ostala s ním, je v ohrození. Hneď ako sa dostane ku nemocnici, rozlúči sa s ňou a bude opäť sám.

Lea sa vrátila s tmavofialovou kabelkou v ruke. Niečo z nej vyťahovala - bol to šál. "Tu máš. Obviaž si to okolo krku, je to lepšie, ako by si mal ísť cez klub a ulicu s rukou na krku."

"Čo povedal Tomáš?"

"Je to tvoja manželka či čo? Koho zaujíma, či niečo povedal? Poďme, rýchlo."

Vyšli na ulicu. Erik sa po celý čas obzeral okolo seba, čo zjavne rozčuľovalo Leu, ale bola ticho. Prišli na koniec ulice a Lea zastala.

"Ktoré je tvoje auto?" spýtal sa Erik.

"Žiadne nemám. Do nemocnice ideme týmto," usmiala sa Lea a ukázala na striebornú motorku pred nimi.

Erik sa neveriacky pozrel na striebornú motorku. Pre neho boli vodiči motoriek dobrovoľní darcovia orgánov. Erik zaujal protestný postoj a odmietavo pootočil hlavou. "Odmietam ísť na tejto mašine!"

S Leou to ani nemyklo. Ignorujúc ho, prešla k svojej striebristej motorke a prehodila cez ňu svoju nohu. Pozrela na neho výsmešným pohľadom: "Si len obyčajná baba, Erik. Priam sliepka."

Vygúlil na ňu svoje oči. "Čo si to povedala?!" Zmenil svoj protestný postoj za obranný.

"Sliepka!" zakričala s posmeškom priamo do jeho tváre, "Veď si chlap, preboha, azda sa bojíš motorky?!"

Rana ho začínala štípať. Cítil sa zoslabnutý a nechcel sa s ňou háďat kvôli jeho vlastnému presvedčeniu. "Ideme!" zahlásil.

Ako náhle sa na motorku posadil, mal chuť z nej zliezť. Lea vytúrovala motor a s veľkým piskotom pneumatík odštartovali smerom k nemocnici. Mrazivý vzduch ho pošteklil po tvári a tuhšie sa pridržiaval Lei. Jeho vnútro však zasiahol nepokoj. Cítil niečiu prítomnosť. Takú, akú pociťoval vo svojom dome.



 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama