Moja 11 - ka

25. července 2011 v 12:03 | capepeidy |  Pracovná verzia
Takto to dopadne, keď sa vaša pointa skrýva v poslednej vete. Trošken som sa rozpísala, ale snáď to nebude také zlé, totiž dlho som už nepísala. Prajem príjemné čítanie :)

"Sledujem ťa!" pálivé slová sa Erikovi dostavali pod kožu ako úlomky skla. Sucho v ústach mu nedovoľovalo opäť preglgnúť.V tom započul prenikavé buchnutie rýchlo vyskočil na nohy.

Miestnosť okolo neho bola až príliš známa na to aby nevedel kde je. Opäť bol doma. Vo svojom dome. Preľakane sa obzeral po miestnosti a prerývane dýchal. V tom si to uvedomil. On... on len spal. Nepamätal si, že by mal niekedy taký živý sen ako bol tento. Ticho v dome prerušilo okrem jeho prerývaného dychu dopad Bennyho tlapiek v kuchyni. Erik nemohol uveriť realite. Bolo to tak krásne a hento bol len sen. Celý natešený vybral sa smerom do kuchyne aby vyobjímal svojho domáceho maznáčika. Prešiel po chlpatom koberci a cez záves, ktorý mal namiesto dverí obzerajúc sa po malom výtržnikovy, ktorý sa tu ledabolo prechádzal. V tom sa zarazil. Na zemi zostala otvorená kniha a pohár. Zodvihol ich a pozrel sa do knihy. Opäť zacítil svoje vyplašené srdce. Pozrel sa do knihy. Ani nevedel opísať ten pocit úľavy, keď na vrchu strany nebolo napísane: "Niekto ťa sleduje!"

Benny zakňučal a Erik sa otočil aby videl dôvod. Možno jeho sen nebol len snom. No za Erikom sa nevynorila z tieňa žiadna postava. Nikto tam nebol, takže... chlapec sklopil zrak... to neb... na zemi ležal ostrý nôž presne ten, ktorý ho predtým skoro zabil. Inštinktívne sa chytil za krk. Prekvapilo ho, že na noži je krv. Teda bolo to niečo červené. Erik si nebol celkom istý, ale keď na svojom krku zacítil chrastu zrazu si to uvedomil. Niečo tu nie je v poriadku. Tajne dúfal, že je to niečo a nie niekto.

Rýchlo prešiel ku knihe položenej a linke. Nenašiel tam rovnaký obsah, ale on tam musel niekde byť. Začal v nej listovať, ale stále nič. Po neúspešných pokusoch ju otvoril na stranách, ktoré videl ako prvé. Pozorne začal sledovať dvojstránku. Možno sa pomýlil a odkaz pre neho nebol napísaný na začiatku stránky asi bol niekde inde. Keď prečítal prvú uvedomil si, že nasledujúca na ňu dáko zle nadväzuje. Prezrel sa si stred a viazanie, keď si všimol, že tam jedna stránka chýba.

Zrazu si spomenul. Spomenul si na všetko do posledného detailu. Siahol do svojho vačku a vytiahol tú stránku. Stále tomu nemohol uveriť. Priložil ju ku knihe. Perfektne sedela. Až hororovo perfektne. Nevedel síce čo má robiť, ale niekto to musel vedieť. Napadol mu len jeden človek. Ale ak ho má stretnúť musí začať od začiatku.
Zobral knihu aj s vytrhnutou stránkou. Tu nebol v bezpečí. Rútil sa k východu zhrabol dáždnik a už ho v tom dome nebolo. Musí spraviť presne to čo pred tým. V Jazere bude mať chvíľu čas aby si prečítal kúsok z knihy. Musí zistiť čo sa to tu deje.

******

Erik sedel pri bare. Pivo už mal obiednané. Teraz mal možnosť prečítať si zopár stránok z te knihy, možno sa mu bude zdať niečo jasnejšie. Barman položil pivo pred neho a Erik sa ho hneď ujal. Dal si veľký glg. Nalistoval si obasah. Rýchlo ho preletel očami až zastal na názve kapitoly, ktorá mu odokryla túto realitu. Mala veľmi zvučný názov: " O tom ako neutečieš ". No viac si nestihol prečítať lebo sa tu objavil Tomáš.

"Čo tu sedíš tak sám? Prečo sa k nám nepridáš?" opýtal sa Erika Tomáš.
"Jasné, že sa pridám ." Erik sa naňho milo usmial a už vstával z barovej stoličky. Nechal sa tomášom odviesť do boxu kde sedeli jeho priatelia, ktorých už vlastne Erik spoznal.
"Takže, ľudia, zoznámte sa, toto je Erik, pracujeme spolu. A Erik, toto sú moji kamaráti z výšky. Boli sme skutočne dobrá partia... tento chalan, čo vyzerá, akoby mal chorobu šialených kráv je..." Tomáš ani nestihol dopovedať lebo ho Erik bezmyšlienkovite prerušil.
"Teodor, už si mi ho pár krát spomínal," rýchlo sa snažil vysvetliť svoje nové vedomosti a pokračoval aby to bolo rýchlejšie, musel zistiť čo sa to tu deje " a tamto Iva a tamto Lea myslím, že ďaľších už neuhádnem. " Erik sa to snažil ešte zamaskovať pár nevynnými gestami a mimikou a vyzeralo to aj celkom tak, že mu to vyšlo pretože Tomáš dopredstavoval zvyšok.

Erik nelenil a hned sa posadil k Lei. Bola to ďaľšia skladačka do jeho príbehu. Jediná vec, ktorú o Lei vedel, teda okrem toho, že je veľmi ukecaná, bola tá, že vlastní striebornú motorku a na nej i prišla sem. Aby mohol pokračovať a zistiť pravdu bez trápnej scény na záchode musí sa s ňou rozprávať o motorke. Po tom ako si vymenili zopár zdvorilostných fráz išla konverzácia veľmi jednoducho. Erik sa do nej nemusel ani poriadne zapájeť. Lea totiž ocenila jeho záujem o motorky natoľko, že sa za celých desať minút nezastavila v rozprávaní. Erik zistil o jej motorke viac ako chcel o všetkých zistiť za celý život. Potom ju prerušil s tým, že či by ho nemohla niekam hodiť. Ocenil by vraj viac tú užásnu vec ako len keď o nej rozprávajú. Lea z toho bola nadšená a bolo jej úplne šumák, že chce zaviesť do nemocnice. Zobrala kabelku a Erik nevedel ani ako a už obaja sedeli na motorke a uháňali cestami. S Leou sa cítil tak inak. Držal sa jej okolo pásu a spomínal na ich rozhovor. Ako jej oči žiarili a pery sa smiali.

Vystúpili na parkovisku pri nemocnici. Erik si zobral svoj dáždnik a pobrali sa dovnútra. Tak ako pred tým sa posadili pred ambulanciu pohotovosti. Ale niečo sa malo ešte stať. Erik sa snažil prísť na to čo to malo byť, keď mu to vtedy došlo. Lea tu stále bola a listovala si v časopise o zdraví. Teraz mala ísť po jeho dáždnik. Do kelu, som taký hlupák. Erikov červený dáždnik bol opretý vedľa neho. Musel rýchlo niečo vymyslieť.

"Lea už som narade ale dostal som strašnú chuť na tú tyčinku čo sme videli na druhej strane chodby, nemohla by si mi po ňu skočiť, kým prídeš možno ma už doktor pustí." Snažil sa najviac ako vedel.
"Jasné, aj ja mám na ňu chuť!" divoko sa usmiala a už aj bola na nohách. Vyšlo mu to.

Po chvíli sa doktor objavil vo dverách. Milo sa naňho usmial. Erik už nebol taký zmätený ako prvý krát. Zaraz sa postavil a vošiel dnu. Bol to presne ten istý doktor ako pred tým. Štýlový klobúk, tajuplné oči, ale teraz pre zmenu sa ho nič nepýtal a ani sa s ním nerozprával. Hned podišiel po leukoplast a vyčistil Erikovi ranu. Erik tiež mlčal. Obidvaja teraž už boli zainteresovaný. Doktor siahol po papieroch a začal ich vypisovať. Erik začal byť nervozny. Bolo to zvláštne to ticho v miestnosti. Začínal mať pocit, že už miestnosť prestane mať farby, ale zatiaľ sa nič nestalo.

Spoza dverí vychádzali vykriky bolesti. Ešte nenastal ten čas. " Uhnite, máme tu ťažkú autohaváriu!" započul medzi kvílením výkrik dákeho muža.
Teraz to začne. A naozaj mal pravdu. Šialené výkriky eufórie spoza dverí utíchali i húkačky. Erikovi začal behať mráz po chrbte. Vedel čo sa bude diať. Pozrel na hodiny nad stolom. Čas ubiehal ale tikanie utíchlo a škripot pera neustal ale počuť ho už nebolo. Všetky veci a celá miestnosť sa začali opäť strácať. Všetko bolo ako pred tým. Nastalo úplné ticho a úplná bielobiela ničota.

Doktor bol už otočený k nemu. V čiernom obleku prechádzajúc si po postrieške čiernejšieho klobúku. Diabolsky sa uškrnula a oči mu žiarili. No teraz mal Erik zosnovaný plán. Rozbehol sa po ničom a ruku načiahol pred seba. Uchmatol doktorovi jeho klobúk a nasadil si ho na hlavu. A odhodlane povedal.

"Teraz budeme hrať moju hru!"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Ayamee Ayamee | 25. července 2011 v 19:41 | Reagovat

To je... vau! :D (A konečne! :-D)

2 capepeidy capepeidy | 25. července 2011 v 20:43 | Reagovat

[1]: naozaj je to dobre? lebo ja viem ze je to najvacsia chyba neprecitat si po sebe ale ja som bola uz tak rada ze som to dopisala takze som to neciotala ale urcite si to precitam :) a naozaj konecne :D

3 Ayamee Ayamee | 25. července 2011 v 21:26 | Reagovat

[2]: Je to dobré! :D Akože dejovo a pointovo :-D Ale chýba tam pár čiarok, no to ja vždy i tak opravím, keď to dávam dokopy, takže pravopis vôbec nemusíš riešiť, veď vieš, že ja som naň úchylná, ja ho rada poriešim :D

Báj d vej, máš čas? Ja síce celý týždeň teraz pracujem, ale iba ráno. Teda do takej tretej, kým sa dotrepem dom... A potom mám vlastne doma celú rodinku... Som chcela to ddr-ko skúsiť, samú ma to až tak nebaví, no skákať treba v obývačke, tam je miesto :D, no keďže som doma až poobede, oxiduje tu rodinka a nie je miesto! Pch! Ale i tak sme dlho nedali pokec :-D

4 ProBlue ProBlue | 19. září 2011 v 14:10 | Reagovat

je tu akosi mrtvo

5 ProBlue ProBlue | 25. září 2011 v 12:01 | Reagovat

Halooooooo! Zomreli ste alebo co?

6 capepeidy capepeidy | 25. září 2011 v 14:40 | Reagovat

[5]: nezomreli :D len cakame na dobre napady a co hovoris zatial na pribeh? :)

7 ProBlue ProBlue | 25. září 2011 v 19:56 | Reagovat

Dobry pribeh 8-)

8 ProBlue ProBlue | 26. září 2011 v 15:48 | Reagovat

dobre napady sa tazko hladaju
daj si velky zly napad a najdi na nom to dobre

9 capepeidy capepeidy | 27. září 2011 v 9:12 | Reagovat

[8]: fuha velke myslienky ;-) no neviem ja vacsiunou nehladam oni pridu same na zaklade niecoho :)

10 ProBlue ProBlue | 6. listopadu 2011 v 12:54 | Reagovat

Je tu uz zimny spanok?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama