Leden 2012

14. časť

30. ledna 2012 v 13:29 | capepeidy, ktorá sa rozhodla, že nenechá Erika umrieť v spomienkach |  Pracovná verzia
Poobzeral sa naozaj bol v parku. Keď trochu precitol, začul i smiech detí, ktoré sa hrali neďaleko. Šum rozhovorov ľudí, ktorí prechádzali okolo ich lavičky. Trenie listov v korunách stromov.
"Si v poriadku, zlato?" spýtala sa ho Lea. Erik sa na ňu upriamene pozrel, keď mu v tom došlo ako ho oslovila. Zlato? Čo to má znamenať?
"Zlato?" opýtal sa nechápajúc a nadvihol pri tom jedno obočie. Lea sa naňho usmiala.
"Opäť sa ti sníval zlý sen? Väčšinou potom si taký dezorientovaný." Odvetila milo a zmenšila vzdialenosť, ktorú on spravil, keď si sadol.
"Zlý sen?" Erik stále nechápal o čo tu ide. Žeby si z neho chcela vystreliť?
"Veď vieš ten kde ideš so mnou na motorke do nemocnice a potom je tam nejaký doktor a nikdy si nevieš spomenúť čo sa stalo. Je zvláštne, že ideme na motorke, keď ja neviem riadiť ani bicykel." Zvonivo sa zasmiala.
"Ale veď ty máš motorku, a vieš na nej jazdiť veď i včera si ma viezla do nemoc..." v tom si uvedomil ako to do seba zapadá. Sen s realitou.

1. časť

23. ledna 2012 v 21:41 | capepeidy |  Príbeh crystall & capepeidy
Sedel som na parapete a pozeral sa na chodník oproti škole. Hudobná miestnosť. Aj ticho tu znie ako melódia. Vonku sa prechádzalo zopár ľudí, predsa len táto prestávka trvala večne. Miloval som toto. Realita, ktorú som žil. Nech sa nič nezmení.

Táto škola bola fajn. Mal som tu priateľov a i vlastný priestor pre svoje myšlienky. Cítil som, že sem akosi patrím. No, v myšlienkach som nemal, len svoju gitaru, ale i jednu dievčinu. Pred tromi mesiacmi som ju videl. Stála na druhej strane chodníka. Ani neviem ako, ale zrazu som sa tam díval častejšie. Robil som to akosi podvedome. Keď tam tak stála vyzerala, tak ako žiadna iná. Síce som ju dobre nevidel, ale to čo som videl sa mi páčilo. Kebyže ju stretnem, určite by som ju spoznal. Jej silueta a to oblečenie bolo iné, kebyže som jej zazrel do tváre určite by som ju našiel. Keď som ju vtedy zbadal, bolo to prvý krát kedy mi nejaké dievča vyrazilo dych. Bola oblečená jednoducho ako ... lolita. Už som o tom niekedy počul, vraj i na našej škole bolo pár ľudí zameraných na túto módu, ale ona bola iná.

Zobral som pero, ktoré som mal za uchom a do žltého zošita som napísal ďalšiu slohu. Potom som odložil všetko naspäť do tašky. Mal by som sa predsa nadýchnuť i čerstvého vzduchu. Dvere hudobky sa posúvali do strany. Mal som rád, že i dvere na mojom obľúbenom mieste, boli určitým spôsobom výnimočné.

Udivilo ma, že na tejto chodbe je i niekto iný okrem mňa. Bolo to nejaké dievča. Prešiel som okolo nej a vybral som sa ku schodisku.

Príbeh crystallice a capepeidy

22. ledna 2012 v 14:34 | crystallica |  Príbeh crystall & capepeidy
Už dávnejšie sme so slečnou capepeidy chceli začať spolu písať poviedku, no akosi sme sa k tomu nikdy reálne nedostali... Keď som videla, ako sme "ovládli" náš puzzle-story-ový príbeh (za čo sa inak ospravedlňujeme) a ako nám to spolu pri písaní celkom ide, opäť som si na našu 6-kapitolovku spomenula a napadlo nás, že by sme ju mohli realizovať práve tu - už tu podobne píšem Delchambrovcov so slečnou Myzarey.

Takže ostatným puzzle-story-istkám odkazujem, že si nás dve s capepeidy nemusíte všímať, všímajte si len náš hlavný príbeh - a skutočne by ste si ho mali začať všímať! :)

S capepeidy máme približne premyslené, o čom budeme písať:

malo by to byť šialené a mierne nezmyselné na štýl doramy,
o gitaristovi a o lolite,
slečna capepeidy si berie na starosti hlavného hrdinu a ja hlavnú hrdinku.

Čoskoro by sa tu mala objaviť prvá časť spod pera slečny capepeidy, tešte sa! (: